Na svete sú tisícky rôznych typov pív

Milovníci piva majú šťastie. Pivo je jedným z najstarších nápojov na svete (začiatky sa datujú do obdobia Mezopotámie, teda existuje 5-6 tis. rokov, niektorí autori hovoria, že až 10 000 rokov) varí sa skutočne všade, od reštauračných pivovarov cez rodinné minipivovary, mníchov v kláštoroch až po mamutie pivovarnícke skupiny. Ročne sa ho na svete uvarí v približne 5000 pivovaroch 1,5 mld. hl. čo je neuveriteľných 300 mld. pollitrových pív, pričom až z 50% sú to pivá plzenského typu a iba približne 100 mil hl. (6-7%) sa exportuje. Možno teda povedať, že pivo je typický lokálny produkt. Každé pivo má svoju nezameniteľnú chuť, farbu a vôňu. I keď pivá varené v Európe možno podľa typu kvasenia rozdeliť do základnej desiatky, celkovo rozoznávame takmer stovku typov pív, pretože každá skupina sa ešte ďalej delí. A to nehovoríme o rozdelení pív na značky a stupňovitosti a tak niektorí autori hovoria až o 15 000 druhoch piva. Najväčšiu ponuku najrôznejších pív môžme nájsť v Belgicku a v NSR, krajinách ktoré sú na 2. a 3. mieste svetového rebríčka v spotrebe piva za Čechmi. O Belgicku sa napr. nie nadarmo hovorí ako o Beer Paradise - Pivnom raji. Veď v Belgicku je 120 pivovarov, 400-500 značiek piva (na Slovensku 66) a 28 000 hostincov.

Oficiálne rozdelenie typov pív nejestvuje. Sú určité pravidlá, podľa ktorých sa pivá rozlišujú – napríklad podľa kvasenia na spodne kvasené (technológia ktorá sa priemyselne využíva až od 1/2 19 storočia), zvrchu kvasené a spontánne kvasené pivá (využívali sa hlavne do 1/2 19 storočia). Ďalej sa pivo dá deliť na svetlé a tmavé podľa farby. Delenie piva na rôzne typy je však iba orientačné, pretože napríklad pivo plzenského typu, sa varí po celom svete a napriek nápisu pils chutí v jednotlivých krajinách odlišne.

Ani globalizácia a príchod nadnárodných koncernov do jednotlivých oblastí sveta neznamená, že sa na trhu začnú objavovať unifikované pivá. Firmy strážia pôvodné receptúry pivovarníckych majstrov, dávajú pozor na zvyklosti konzumentov. U nás, podobne ako v Čechách, je najobľúbenejšie pivo plzenského typu, teda silnejšie chmelené, horkasté a plnej chuti.

Najznámejšie typy pív podľa kvasenia:

Spodne kvasené pivá

Pils, Pilsener (Plzenské)
Tento typ piva po prvý krát uvaril Josef Groll v roku 1842 v Plzni v podstate náhodne. Je to posledný typ piva, ktoré bolo vynájdené, čiže od roku 1842 sa už žiadny iný typ piva nevynašiel. Plzenské je spodne kvasené pivo s výraznou chmeľovou horkosťou a ľahkou sladovosťou s kvetinovou arómou. V súčasnosti ide o ľahko neutrálne pivo. Objemový podiel alkoholu sa pohybuje okolo 4,5-5%. Je to dominujúci typ piva na svetovom trhu a varí sa dokonca aj v Írsku, vlasti Guinessa, v pivovare Harf, čo znamená harfa, ktorú májú Íri v štátnom znaku a pivovar ju má v logu, len opačne otočenú.

Dortmunder
Dotrmunder sa od klasického plzenského piva odlišuje plnšou farbou a chuťou, je v ňom menší podiel chmeľu a je jemnejšie.

Münchener (Mníchovské)
Medzinárodne uznávané tmavé hnedé sladové pivo. Vzniklo v Mníchove, kde sa najčastejšie označuje ako "čierne" – dunkel, aj keď jestvuje aj svetlejšia obdoba. Objemový podiel alkoholu sa pohybuje okolo 4,1% a podáva sa s teplotou okolo 11 – 13°C alebo chladené (svetlejšie varianty).

Dymové pivo
Slad pre tieto pivá sa suší nad dymom z dreva a rašeliny. To im dodáva špecifickú chuť. Naraziť na ne môžete v Nemecku, v Škótsku a Francúzsku.

Brown Beers
Jemne sladké pivá, ktoré môžete piť v Anglicku a Belgicku. Majú charakteristickú jemnú, sucho sladkú chuť. Sú tmavé, zvrchu kvasené a môžu obsahovať až 6% alkoholu.

Bock
Jeho pôvod siaha do Saska. Ide o tmavé, spodne kvasené pivá s vyšším obsahom alkoholu (6%), výraznejšej sladovej sladkosti.

Alt
Spodne kvasené pivo vyrábané v Nemecku. Svoje meno (alt znamená starý) získali vďaka tomu, že dozrievajú až 8 týždňov "za studena". Farba je hnedá, chuťovo sú jemné, mierne horké, a môžu pripomínať chuť praženého sladu.

Zvrchu kvasené pivá

Ale
Týmto pojmom sa označujú zvrchu kvasené pivá britského štýlu. Klasické ALE by malo mať jantárovú farbu. Chuť býva väčšinou horká, ale vylúčená nie je ani kyslastá chuť. Väčšina pív tohto typu má pomerne plnú a ovocnú chuť.

Kölsch (Kolínske)
Je to zvrchu kvasené pivo, ktoré má meno podľa nemeckého Kolína nad Rýnom. Toto svetlé pivo je ľahké a jemné, ale so silným obsahom oxidu uhličitého. Má okolo 5% alkoholu a môže sa variť s malým množstvom pšeničného sladu.

Porter
Londýnske pivo vyrábané z opraženého, nesladového jačmeňa, je silne chmelené. Alkoholový podiel sa pohybuje okolo 5-7,5% a podává sa pri teplote 10°.

Stout
Silné pivo tmavo čiernej farby a príchute spáleného sladu. Existujú viaceré modifikácie stoutu - jeho chuť môže byť horkejšia, ale aj sladšia. Spoločná je hustá krémová pena. Typickým Bitter Stout (horké) je írske pivo Guiness (ktoré sa napr. má čapovať 198 sekúnd). Pivá podobného typu sa niekedy označujú aj ako Porter.

Pšeničné pivo
Obľúbené, pôvodne belgické pivo. Má mať kyslastú (osviežujúcu) chuť s korenenou príchuťou a má byť zakalené. Vyrába sa z nesladovanej pšenice a pridávajú sa do neho podľa rôznych značiek bylinky či nakvalitnejšia pomarančová kôra. V Nemecku sa varí z pšenice, ktorá prejde sladovacím procesom, zato bez ďalších prísad. Pšeničné pivá môžu byť tmavé aj svetlé, ale mali by byť zakalené. V Belgicku jestvuje napríklad biele pivo (úplne svetlé pšeničné pivo), v Berlíne narazíte na Berlínske svetlé, na juhu Nemecka narazíte na množstvo rôznych Weissbier či Weizenbier, neraz vyrábaných priamo v pivovaroch, ktoré patria hostincom. Zákal spôsobuje, že sa pivo nefiltruje, zato má kratšiu dobu spotreby. Podáva sa pri teplote okolo 9 – 11 °C. Typickým predstaviteľom je Hoegaarden white biele pivo, od ktorého sú ostatné biele pivá odvodené.

Duvel
Typické belgické pivo, označované aj ako svetlé belgické pivo. Pripravuje sa vrchným kvasením a má ráznu chmeľovú horkosť. Môže sa piť studené aj izbovej teploty.