Expedícia RaFraNeMa 04. – 08. 08. 2011

Po veľkom úspechu vlaňajšej Summer Beer Tour 2010 na Berlínsky pivný festival som sa už od zimy pripravoval na tohtoročnú účasť. Keďže som vedel, že z minulej „posádky“ nie je istý takmer nik, tak som spolucestujúcich zatiaľ nehľadal a nechával som to na poslednú chvíľu. Celé moje prípravy stroskotali, keďže koncert skupiny Duran Duran, na ktorý som mal kúpený lístok bol kvôli zdravotným problémom speváka presunutý z 21. 07. na 04. 08., čo bol deň pred festivalom. Všetko sa však zmenilo v sekunde, keď som sa 27. 7. dozvedel, že koncert je nakoniec úplne zrušený. Celý večer som presedel nad vlakovým cestovným poriadkom a hľadal vhodný okruh. V priebehu „pár minút“ som mal aj parťákov na cestu. Ako prvý sa rozhodol so mnou ísť môj syn Martin a potom neodolal aj otec Vlado. O pár dní som sa ešte dozvedel, že v Berlíne sa k nám pripojí ďalší pivný nadšenec „bobo“ z Košíc, ktorého tu všetci veľmi dobre poznáme, čomu som sa ja osobne veľmi tešil, lebo jeho nadšenie pre pivo je naozaj obdivuhodné.

1. deň – Viedeň - totálna pohodička

Na cestu sme aj tento rok využili lístky InterRail Global Pass platné päť dní z desiatich. Oproti vlaňajšiemu roku sme si však radšej priplatili za ležadlá, resp. lôžka, lebo spánok po sediačky bol vlani pre mňa asi najväčšie utrpenie.

Ráno nás osobáčik odviezol do Zbehov, kde sme vzápätí mali rýchlikový prípoj z Prievidze do Bratislavy. Odtiaľto v hodinových intervaloch odchádzajú vlaky do Viedne, takže prípoj nebol problém. Tesne pred 10. hodinou prichádzame do Viedne na južnú stanicu (Südbahnhof), kde nás privítalo daždivé počasie. S-bahn-om, na ktorý nám platí lístok InterRail, sme sa odviezli dve zastávky na stanicu Meidling a veľkú batožinu sme dali za 2,50 € do úschovných skriniek. Mal som pripravený okruh 5 minipivovarov, ale menšie zdržanie pri presunoch medzi stanicami môj plán narušilo. Zhodli sme sa však, že Viedeň je „za rohom“ a nebudeme nič siliť. Prvý stop máme v krčmičke Columbusbräu - www.columbusbraeu.at 

 nachádzajúcej sa na Columbusplatz. Podľa dostupných informácií si dávajú robiť vlastné pivo v pivovare Ottakringer, ale hneď po usadení nám čašník oznamuje, že dnes v ponuke nie je. Ale ako výbornú náhradu si dávame tretinkové Passauer Weiße 12° pšeničné z nemeckého pivovaru Innstadt v meste Passau. Syn Martin, keďže ešte nemá oficiálny vek na požívanie alkoholu, bol pivne iba pozorovateľ a dáva si kolu.

Pokračujeme v jemnom daždi cez zámocké záhrady Belvederu k Salm Bräu - www.salmbraeu.com , ktorý sa nachádza práve z jednej strany týchto záhrad na ulici Rennweg 8. Keď sme čašníkovi oznámili, že nebudeme jesť, tak nás dosť rázne presadil od veľkého stola k menšiemu. Avšak výborná chuť domáceho Salm Bräu Märzen 12° polotmavé

nám túto malú nepríjemnosť plne vynahradzuje a zostávame v totálnej pohodičke aj naďalej. Medzitým prestalo aj pršať, takže sa posúvame ďalej.

Wieden Bräu - www.wieden-braeu.at , na ulici Waaggasse 5 som mal vyhliadnutý aj ako obednú zastávku. Sú tu obsadené takmer všetky stoly a to sa prejavilo aj v dobe čakania na obsluhu. Ja som si dal obedové menu za 6 € a samozrejme Wieden Bräu Märzen 12° polotmavé, ktoré bolo dobré, ale za predchádzajúcim zaostávalo.

Čas nám opäť riadne pokročil, tak sa vraciame k stanici Meidling, aby sme si vedeli urobiť ďalší časový harmonogram. Stíhame už iba skontrolovať nové značky pív v neďalekých obchodných domoch Lidl a Billa na degustáciu do vlaku. Ja som objavil Fink Bräu Schankbier 10° svetlé, ktoré má do dobrého piva veľmi ďaleko a Gletscher Bräu Märzen 12° svetlé, ktoré bolo len o niečo „lepšie“.

Railjet 66, ktorého maximálnu rýchlosť 200 km/h sme chvíľami aj zažili, nás prepravil z rakúskej Viedne do nemeckého Mníchova, ktorý využívame len ako prestupnú stanicu. Stihli sme však skontrolovať obchodík na stanici a objavil som síce marketové pivo Edler Sud 13° svetlé vyrábané pre spoločnosť Yorma's, ale oveľa lepšie ako predošlé dva markeťáky. Nasadáme do nočného vlaku CNL 40418 Cassiopeia a ukladáme sa na ležadlá k spánku, aby sme nabrali sily na ďalší deň

2. deň – Paríž - návrat po dvadsiatich rokoch

Presne 20 rokov ubehlo od mojej ostatnej návštevy tejto perly na Seine počas akademického týždňa pred maturitami, kde sme mali dve kratučké zastávky cestou do a z družobného mesta Alençon.

Paríž nás privítal rovnako ako Viedeň dažďom. Na stanici Gare de l'Est sme si našli voľné lavičky a naraňajkovali sme sa ešte zo zásob z domu. Potom sme si išli uložiť veľkú batožinu do skriniek. Museli sme prejsť röntgenom ako na letisku a poplatok za skrinku tu je 7 € na 72 hodín. Kúpili sme si lístok Mobilis platný na mestskú dopravu a zóny 1-2 vychádzajú 6,30 €. Pre Paríž som nemal pripravený žiadny okruh, ale len vytipované pamiatky a minipivovary, ktoré by sme si mohli pozrieť, resp. navštíviť. Metrom sa presúvame na zastávku Cité, odkiaľ máme blízko Sainte-Chapelle a Katedrálu Notre-Dame, ktorú poznáme aj pod názvom Chrám Matky Božej v Paríži podľa románu Victora Huga.

Dážď prestal a dokonca sa ukazuje dosť intenzívne slnko. Znovu využívame služby metra a už podľa názvu zastávky je jasné, kam vedú naše kroky: Palais Royal - Musée du Louvre. Palácový komplex v centre mesta, bývalé sídlo francúzskych kráľov, dnes jedno z najväčších múzeí sveta.

Mne sa hneď vybavujú scény filmu Da Vinciho kód. Na prehliadku múzea je potrebných niekoľko dní a navyše pokiaľ človek nemá zakúpený lístok vopred, tak len v dlhočiznom rade pred vstupom strávi zopár hodín. Preto iba urobíme zopár fotiek na pamiatku a presúvame sa k najznámejšej dominante Paríža - Eiffelovej veži. So vstupom je to identické ako v Louvri, preto opäť iba zopár fotiek „odspodu“, resp. od Champ de Mars.

Momentálne už páliace slnko nás upozorňuje, že je čas na občerstvenie a tak smerujeme do minipivovaru Frog - www.frogpubs.com . Tie sú v Paríži štyri, ale najbližšie od Eiffelovky máme Frog XVI na ulici 110 Bis avenue Kléber.

V ponuke majú 6 vlastných pív a keďže nápojový lístok je vo francúzštine, tak sa rozhodujeme iba intuitívne. Otec si dal Dark de Triomphe, 12° tmavé pivo typu stout a ja som zvolil Parislytic, 12° pivo rubínovej farby typu bitter. Obe sú výborné, aj keď cena je na naše pomery nadpriemerná - 1 pinta (0,56 l) za 7 €.

Po uhasení smädu a zisku novej značky piva pokračujeme ďalej v spoznávaní mesta a jeho pamiatok. Arc de Triomphe, alebo Víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon Bonaparte na znak svojej sily a víťazstiev, si tak isto pozrieme iba „zvonku“. Jedným smerom vidieť La Défense s Novým víťazným oblúkom a opačným smerom je jedna z najznámejších ulíc na svete Champs-Élysées. Po nej sa vydávame za ďalším minipivovarom, resp. za pubom Freedom & Firkin na ulici Rue de Berri, ktorý podľa informácií by mal mať svoje pivo. Žiaľ, či je to naozaj tak sme sa nedozvedeli, nakoľko do otvorenia chýbala viac ako hodina. Čas nám pokročil a tak pozeráme mapu a navrhujeme ďalší postup, aby sme sa včas vrátili na stanicu. Zo zoznamu vyberáme obchod Marché U, nakoľko potrebujeme doplniť potravinové zásoby a samozrejme chceme skontrolovať aj značky pív, ktoré sme ešte nedegustovali. Cestou si musíme urobiť jednu neplánovanú zastávku a podarilo sa nám to v Cafe Lazar, 61 Rue Réaumur, kde práve mali šťastnú hodinku a tak nás polliter belgického piva Grimbergen Blond 15° svetlé stojí iba 4,- €, čo je cena za 25cl.

Metro č. 4 nás odváža späť na stanicu. Tu sme si dali ešte jeden peší okruh pred stanicou, aby sme skontrolovali ďalšie obchodíky s pivom a práve včas sme sa vrátili, nakoľko sa obloha totálne zatiahla a spustil sa lejak, že nebolo vidieť na pár metrov. Opäť sme si našli voľné lavičky a najedli sme sa. Pri čakaní sme ešte ochutnali kúpené pivo Royal Club 8.0, je to len marketové pivo, zato jeho 18 stupňov mu dodáva silu aj kvalitu.

Konštatujem, že sme videli takmer všetky dôležité pamiatky Paríža, ale určite sa sem ešte musíme vrátiť. Bude to však chcieť viac ako jeden deň a hlavne vopred objednať vstupenky. Vo vlaku pred spaním ešte vypijem Pietra Biére Ambrée 14° polotmavé, ktoré bolo chutné. Mimochodom vlak, bol to opäť nočák - CNL 451 Perseus. V ňom sme mali zaplatené lôžka (40,- €/osobu) a vlastne až tu som pochopil, prečo sú dvakrát drahšie ako ležadlá. V kupé sú len 3 lôžka (ležadiel je 6), vlastné umývadlo s kelímkom čistej vody na umývanie zubov, pol litra minerálky, balíček s raňajkami a káva, alebo čaj. Kupé má zvonku guľu a dovnútra sa dá dostať iba na kartu. Okrem toho vo vagóne priestranná toaleta so sprchovacím kútom. Je to jasné - hlavný rozdiel je v luxuse.

3. - 4. deň – Berlín - Berliner Bierfestival a berlínske minipivovary.

Po raňajkách si ešte vychutnávame jazdu a aj Pelforth Brune 15° tmavé, ktorý sme si kúpili včera. S Petrom sme sa telefonicky dohodli, že nás počká v Berlíne na hlavnej stanici a ja som dobre predpokladal, že to bude blízko minipivovaru Hopfingerbräu - www.linden-hopfinger-braeu.de , ktorý ma sídlo priamo na Hauptbahnhof. Dali sme si jednu pšeničku Hofbräu Weiße 12° a dohadujeme si ďalší program. S-Bahn nás odviezol na zastávku Warschauer Straße, ktorá je najbližšie k nášmu ubytovaniu v All in Hostel, Grünberger Str. 54. Vyplatili sme ubytovanie, zložili sme si veci do batožinového skladu, nakoľko check-in je až o 14:00 h. Tento čas sme vyplnili návštevou minipivovaru BrewBaker - www.brewbaker.de , ktorý sa aktuálne nachádza v budove tržnice Zunfthalle,

na ulici Arminiusstr. 2-4, rad 6. Okrem voľne prístupnej technológie 

a výčapného pultu je tu aj miesto pre posedenie cca. 20 ľudí. V ponuke boli dve čapované pivá Wiener Lager 12° svetlé, ktoré je veľmi dobré a Rauchbier 12° polotmavé, ktoré má jemnú, prijateľnú údenú chuť. Cestou na toaletu v rámci Zunfthalle ešte objavujeme vystavené pivká z francúzskeho pivovaru La Rouget de Lisle, ktoré sa dajú kúpiť, tak sme zobrali tri druhy na neskoršiu degustáciu. Po tomto objave sa vraciame na hostel, aby sme sa doubytovali. Ja som mal so synom dvojposteľovú izbu s vlastným sociálnym zariadením a sprchovým kútom za 25,- € na osobu a noc. Otec sa pridal na izbu k Petrovi. Spoločnosť, cez ktorú si bobo objednával ubytovanie spravila nejakú chybu a nemal izbu podľa vlastných predstáv, ale žiaľ dievčina na recepcii s tým nedokázala úplne nič urobiť, nakoľko podľa jej slov bol hostel plne obsadený. Po tejto malej nepríjemnosti už smerujeme na festival, ktorý máme len pár minút od ubytovania.

Tak ako vlani, sme si kúpili dvojdecáky s logom festivalu za 3,50 €, ktoré takmer vo všetkých stánkoch zabezpečujú jednotnú cenu piva 1,50 €. Popis festivalu a fotky tentoraz vynechám, lebo je to takmer navlas rovnaké ako vlani a predpokladám, že bobo tiež bude robiť článok zo svojho putovania. Tak len v krátkosti popíšem pivá, ktoré sa mi na festivale podarilo ochutnať.

Aby sa mi ľahšie pamätalo, ako mi ktoré chutilo, tak som ich hodnotil od 1 do 10. Začal som nemeckou pšenicou 12° Reutberger Kloster Weisse - 6/10, pokračoval som ruským pivkom Vjatič Elitnoe 14° svetlé - 7/10. Ochutnávame steak, resp. klobásky v žemli a pomalinky sa presúvame na ďalšie stanovištia. Kreuzberger Klosterbier Dunkel 13° - 5/10 a Spandauer Dunkles Landbier 12° - 7/10 boli dve tmavé pivká za sebou. Nechal som sa nahovoriť na „indické“ 12° svetlé pivo Jogi Beer - 4/10, ktoré sa však vyrába v Nemecku a bola to veru riadna slabotka. Tak som radšej pokračoval opäť tmavými, originál nemeckými pivami, Günther-Bräu Schwarzbier 12° - 5/10, Eschenbacher Frankentrunk Dunkel 13° - 7/10 a na záver Fiedler Magisterbräu Schwarzbier 12° - 6/10. Keďže sme mali dosť tlačenice, ktorá dnes bola na festivale, tak sa vraciame späť na hostel, ale spánok nás ešte nezmáha. Na izbe sme dali chladiť do umývadla francúzske pivká La Rouget de Lisle.

Mali sme tri druhy - Printaniére Biére blonde, Grande Riviére Biére ambrée a Coumbe Aux Loups Biére brune a mne najviac chutilo Grande Riviére. To však na dnes stále nebolo všetko. Dve ulice od hostela na Wühlischstr. 22/23 nás čakal ešte minipivovar Hops & Barley - www.hopsandbarley-berlin.de , so svojimi pivkami Friedrichshainer. Vonku boli všetky stoly obsadené, ale vo vnútri sa nám podarilo nájsť jeden voľný.

Na čape boli štyri druhy a keďže tam bolo skvelé nefajčiarske prostredie, navyše doplnené trojicou mladých hudobníkov, ktorí sa postarali aj o kultúrnu vložku, postupne som ochutnal tretinku z každého - svetlé Pilsner, tmavé Dunkles, pšeničné Weizen a na záver svetlá špecialita Wiener Lager. Atmosféra bola fakt vynikajúca, tak sme si ani nevšimli, že sme sa prehupli do ďalšieho dňa. Vrátili sme sa preto na svoje izby nabrať nové sily.

Po raňajkách na izbe sme si všetku batožinu zložili u boba v izbe, keďže on zostával ešte jednu noc a vyrazili sme do ulíc Berlína. Počas čakania na otváracie hodiny v minipivovaroch sme si urobili aj okruh po pamiatkach. Tak sme z hlavnej stanice cez rieku Sprévu zamierili k Reichstagu, kde tento rok nebol taký nával turistov, ako vlani. Ďalej sme pokračovali k Brandenburskej bráne

a presunuli sme sa na Alexanderplatz. Okolo televíznej veže prechádzame k prvej dnešnej zastávke minipivovar - Brahaus Mitte - www.brahaus-mitte.de , Karl-Liebknecht-Str. 13, kde sme prvými návštevníkmi. Vlani som tu ochutnal pšeničné pivo, tak dnes skúšam ich tmavé - Dunkel 12°, ale zdá sa mi dosť slabé a preto objednávam ešte Zwickel 12° polotomavé a to je veľmi dobrá voľba. Presúvame sa do neďalekého Brahaus Lemke - www.brauhaus-lemke.com ,

ktorý sa nachádza na ulici Dircksenstr. v oblúku pod S-Bahn-om. Rozhodli sme sa pre Bierprobe, čo bolo 4 x 0,1 l z každého druhu, ktoré mali v ponuke.

Boli to tmavé s názvom Original, svetlé Pils, pšeničné Weizen a polotmavé Kupfer. Tu mi najviac chutili Original a Kupfer. Dali sme si aj guľášovú polievku, ktorá bola tiež veľmi chutná.

Odtiaľto už naše kroky smerujú znovu na festival. Ráno som sa rozhodol, že dnes sa na festivale zameriam vyslovene na špecialitky. Tak na začiatok som si kúpil tretinkovú fľašku Alba scots pine ale 17° polotmavé - 9/10 škótskeho pivovaru Williams Bros Brewing a voľba to bola vynikajúca. Ochutnať som musel aj berlínsku špecialitu Currywurst - kariklobása a na zapitie po nej som sa rozhodol pre pivo z neďalekého minipivovaru z mesta Potsdam - Braumanufaktur Potsdamer Stange 12° svetlé - 4/10 a to bolo najhoršie rozhodnutie tohto dňa. Tak som rýchlo hľadal nejakú nápravu, ktorú urobilo pivo Newcastle Brown Ale 12° tmavé - 7/10. Dnes sme festivalom prechádzali vyslovene pohodovo a pri každom stánku, kde sme si kúpili pivo, tam sme si ho aj pokojne vychutnávali. Najviac sme sa zdržali pred stánkom ruského pivovaru Baltika. Ja som tu ochutnal Barclay's I. P. A. 12° polotmavé - 9/10, ktoré podľa informácií od personálu by malo byť varené v Baltike podľa pôvodnej receptúry londýnskeho pivovaru. Takéto recepty by mohli veru povyhrabávať všetky pivovary. Ďalej skúšam z neďalekého stánku Astra Urtyp 12° svetlé - 6/10 a v ďalšom susediacom stánku Haus der 131 Biere som si kúpil na doma fľaškové pivo z Etiópie Meta Premium 13° svetlé. Je to moje prvé pivko z tejto krajiny a podľa hodnotenia na festivale by dostalo 6/10.

Mimochodom Haus der 131 Biere - táto firma ponúka, ako hovorí ich slogan, Biere aus aller Welt - pivá z celého sveta. Pri kúpe však treba dávať veľký pozor, nakoľko nie všetky pivá sú originály, niektoré sa varia v nemeckých, resp. belgických pivovaroch iba podľa „akože“ pôvodnej receptúry.

Dá sa to jednoducho spoznať podľa vrchnáčika - neoriginálne majú jednofarebný, naopak originálne majú s logom pivovaru, resp. s nápisom piva.

Záverečné pivko festivalu si dávam vynikajúce ESB Champion Ale 13° polotmavé - 9/10 z anglického pivovaru Fuller Smith & Turner. Podľa hodnotenia je jasné, že dnešok mal u mňa až troch víťazov.

Skočili sme si na bobovu izbu pre batožinu a zamierili sme na hlavnú stanicu. Predtým sme si však ešte urobili medzipristátie na Alexanderplatz a skočili sme na jedno do Berliner Marcus Bräu - www.brau-dein-bier.de , ktorý doobeda nebol otvorený. Dali sme si Marcus Bräu Pils 12° svetlé, ktoré aj napriek veľmi svetlej farbe bolo chutné.

 Po tomto „kapurkovom“ sme už išli na Hauptbahnhof, kde sme si v staničnom obchode ešte dokúpili zásoby jedla a tekutín na cestu, rozlúčili sme sa s Petrom a následne počkali na ďalší nočný vlak - CNL 1247 Capella, ktorý nás mal dopraviť znovu do „prestupného“ Mníchova. Vo vlaku sme pred spaním ešte na polovičku ochutnali s otcom dve fľaškové pivká. Prvé bolo Berliner Pilsner 12° svetlé a druhé bolo chutné Old Speckled Hen 12° polotmavé.

5. deň – Mníchov, Budapešť a cesta domov.

V tomto vlaku sme mali iba ležadlá, takže v kupé okrem nás troch máme Poľku pracujúcu v Nemecku, ktorá keď počula slovanský jazyk sa nám prihovorila a chvíľu sme s ňou poľsko-slovensky podebatovali. S ďalším spolucestujúcim si trochu precvičujem nemčinu - bol to chlapík, ktorý pracoval v nejakej filharmónii a určitú dobu pôsobil aj v Zlíne. No a šiesty v kupé bol mladý Nemec, ktorý celú cestu prespal.

Aby nebolo všetko na našom výlete úplne dokonalé, tak kvôli pokazenému rušňu máme meškanie 150 minút. Čo znamená, že nám ušli dva vlaky z Mníchova do Budapešti. V zákazníckom centre DB, zisťujem či sa dajú vymeniť naše miestenky do nasledujúceho vlaku, avšak pracovník ma sklamal, lebo nemal už žiadne voľné miesto. Keďže máme ešte takmer hodinu čas, tak sme sa zložili v čakárni, kde som si rýchlo dobil mobilný telefón a ochutnávame pivko Tegernseer Hell 12° svetlé. Jedno sme si ešte kúpili na cestu do vlaku a išli sme s predstihom k nástupišťu dúfajúc, že sa nám podarí zohnať miesto neobsadené miestenkou. Railjet 65 má začiatočnú stanicu práve v Mníchove, tak sa nám to našťastie podarilo a navyše sme sedeli neďaleko od seba.

Väčšinu tejto viac ako 7 hodinovej cesty som strávil driemaním, resp. lúštením krížoviek. Neskorší obed som zapil kúpeným pšeničným pivom Franziskaner Hefe-Weissbier Hell 12° z plechovky. Počas cesty sme sa veľmi priblížili domovu, keďže trať vlaku viedla cez Komárom. Potom sme sa však znovu vzdialili a na budapeštiansku stanicu Keleti pályaudvar sme dorazili o 4 hodiny neskôr, ako som mal pôvodne naplánované, takže sme stihli iba jedno pivo vypiť v bufete pod stanicou, bolo to Soproni 11° svetlé a jedno si kúpiť na cestu na Slovensko. To však zabezpečilo, že som nemusel meniť názov výletu z RaFraNeMa iba na RaFraNe. Aj keď toho Maďarska sme zažili naozaj veľmi málo. Posledný vlak, ktorý si zapisujeme na lístok InterRail je EN476 Metropol, v ktorom sme si dali posledné a zároveň jedno z najhorších pív výletu - Riesenbrau Bier 10° svetlé.

Znovu som zažil a videl veľa nového, ochutnal som kopu nových pivných značiek, obohatil svoju zbierku o nové pivné tácky a už teraz sa mi rodí v hlave plán na ďalší ročník. Tak dúfam, že mi ho okolnosti umožnia uskutočniť.