Jeden deň na jesennom Salóne Piva (1.)
..., že som sa mohol zúčastniť len jedného dňa. Pravdupovediac sprvoti som neočakával nejaké veľké prekvapenia (a predsa boli), fesival malých remeselných pivovarov Salón Piva sa už v pivárskej verejnosti dobre zapísal a tak okrem avizovaných nových účastníkov a niekoľkých noviniek som neočakával nič vynímočné, mýlil som sa.
Pár minút pred treťou hodinou som sa dostal do útrob Starej tržnice. Prvým stánkom, kde som sa zastavil bola žilinská Beervana, ktorú prevádzkujú bývalí homebrewári, teraz aj "kočovníci" Janči a Stan. Okrem svojích pív mali na výčape aj poľské špecialitky, ktoré na Slovensku len tak nanájdete.
Prvé som ochutnal ich Cascadian Dark Ale - Chmeľ in Back V2 (15°, 6,1% alk.) čapované cez zariadenie Randall (vyvinuté v pivovare Dogfish Head Brewery) v ktorom bol natlačený hlavičkový chmeľ a zmes čerstvého exotického ovocia. V tele ľahšie, dobre pitelné, horkejšiu citrusovú vôňu a chuť dopĺňala ovocná zložka, jemne v chuti nájdete aj kávovinovú stopu, mierne živičné tóny, pena rýchlejšie opadla, žeby som tento ejl pil medzi prvými?. Na začiatok celkom zaujímavý štart, dnes hodnotím na 75/100.
Beervana priniesla aj niekoľko poľských "divočín", teda v tom dobrom slova zmysle, z pivovaru Kingpin pivo v staronemeckom štýle s inovatívným poňatím. Gose je staronemecké vrchne kvasené pivo s vyšším podielom pšeničného sladu s nevýraznou chmeľovou horkosťou a vyššou trpko bylinnou stopou do ktorého sa pridáva tradične soľ. Verzia od Kingpin-u Gosebuster (4,7% alk.) je obohatený o karamel. Na začiatku mierne kyselkavo-slané so stopami po karamele, vo vôni ovocné tóny, jablko, kyslosť, morský závan.Celkom dobre vyrovnané a pitelné, na pohľan nijako vábne, ale v chuti príjemné,... no minimálne za vyskúšanie stojí. Mne sa "páčilo". Ono, tento pivný štýl je na Slovensku skoro neznámy, ak si dobre spomínam tak ho varil/varí trenčiansky Lanius (klasická verzia, bol vinikajúci). Ja mu dávam 72/100.
Ďaľšou raritou z Poľska, na ktorú som bol zvedavý, bol historický a jedinečný štýl - grodziskie (ľahké, svieže, viac nasýtené vrchne kvasené pivo zo 100%tami nadymovaného pšeničného sladu). Za ostatné roky som vyskúšal viacero, aj originálných poľských, aj verzie z Pivovarského domu Praha, či ostatné grodziskie od Honzu Kočku (aj to z roku 2012), či domovaričské pokusy (Budapešť, Sofia). Tentoraz je to z pivovaru Piwne Podziemie - Mad Grodzisz (7,7°, 3,2% alk.). Znovu ľahké telo, ľahké pitie, mierne po údenom, trochu pšeničnej kyselinky v pozadí, veľmi svetlé, slamovej farby, menej sýtené, ako by sa patrilo. Pomarančovej kôry som sa ťažko dopátral, ale bola tam, skôr sa objavila drevnatá stopa. Zaujímavé. 70/100.
Druhým pivom, ktoré ma zlákalo z pivovaru Piwne Podziemie bol ich coffe milk stout Coffeelicious (6,4% alk.), tak to bol parádny milk stout. Všetko, čo dobrý milk stout charakterizuje, plus chuť a vôňa po presse. Mierne ľahšie telo dopĺňa sladkosť po smotane, mlieku, kávová stopa, všetko príjemne zladené, kto obľubuje tento štýl, tak si pomľaská. 90/100.
Obišiel niekto na Salóne Kaza a jeho vydumaninky z Unorthodoxu? , ja nie, skúsil som jeho tri pivká a štvrté, ktoré čapoval od Jatkä Brewing (nie som si istý, či to náhodou nebola spolupráca). Prvé bolo Savic Deception (5,5% alk.), u Kaza nebudem riešiť kategóriu/štýl (ani on to asi nerieši, čo Peťo? Hudák :) ), ale pivo podľa toho je hybridom belgického ale a pšeničného pivka, bolo svetlozlatistej farby s jemnejšou bielou penou, vo vôni sladkastejšie po kandovanom cukre, trochu náznaku pšeničnej sviežej kyslosti, v chuti obdobne sladšie s pikantnou stopou po korení a chmeli, ľahký chmeľový chvostík. Celkom plné telo sa dopĺňalo s príjemným sýtením. Zaujímavé a príjemné pivko, 79/100.
Klasikou sa už stáva jeho Wendigo a Funky nálada, tie som si nenechal ujsť, veď každá várka prináša niečo nové, Wendigo (uvádzané ako West Coast IPA, 14°, 6,0% alk.) z ktorého foto som už nestihol urobiť ( :) ? :( ), chutilo, klasicky ľahko karamelovo-sladový závan s grepom, kôra pomaranča, ananás. V chuti ovocné tóny po exotickom ovocí, pomarančová kôra, trochu živice, stredne ľahké telo podporuje stredne vysoká sýtenosť, vybalancované. Pena snehobiela, trvácna. Dochuť mierne horkastá, dlhšia. Dnes si zaslúži iste tých 84/100.
Funky nálada s bretanomyces (5,3% alk.) je od samého začiatku výrazným hybridom so základom niekde v americkom svetlom ejle s odvážným pridaním kvasiniek z rodu bretanomices, je ich tam cítiť, ale len jemne, čo je asi dobre, mne to vyhovuje. Farba tekutiny hlboko jantárová, pena stredne vysoká, trvácna. Vo vôni jemne sladový začiatok, citrusová stopa s jemným, pre bretanomices typickým závanom. Telo stredne plné, viac sýtené, znovu v chuti citrusové stopy s prechodom cez jemnú kyselinku až do záverečnej postupne upadajúcej horkosti. Fajné pitivko. Znovu, priaznivci neobyčajných chutí si prídu na svoje. Dnes 85/100.
V stánku Unorthodox Brewing ma zaujala ďalšia pecka, fúúú, tak to je odvážny počin ponúknuť slovenským pivárom (iste na Salón poväčšine nechodia priaznivci pivných nápojov určených buď na spláchnutie nejakej "číny", či "zápražkárov") niečo, čo obsahuje šťavu z kapusty, sušené slivky a červenú papriku! Brutálna kombinácia!, ale napokon Hapankaali (5,5% alk.) bolo napodiv pitelné! Iste, bolo bez peny (kapustová šťava prekvasila :) ), ale celkom lahodné, jemna kyselkavé, aj keď s veľmi nízkym sýtením. Ak by ste mi ho načapovali bez udania o aký nápoj ide, neuhádol by som, že sa jedná o pivo. Nuž, ale pitelné to bolo, ďakujem za rozšírenie vedomostí, vnemov, poznatkov,... Kazo, Ty jeden šialenec!, ktorý sa odvážil také niečo čapovať, samozrejme spolu s fínskymi Jatkä Brewing. Hodnotiť ho fakt neviem, len, že to bolo pre mňa veľkým prekvapením,... a vypil by som ho ešte raz, minimálne :).
Na pivovar američana žijúceho na Slovensku dUb Brewing Company bol asi každý znalec bratislavskej craft scény zvedavý, aj my z ďalekého Východu sme neváhali a keď sa dUb objavil na zozname pivovarov, vyštartovali sme (aj preto) do Bratislavy.
Takže nakoniec sa mi podarilo od Matta (Matthew Wirtz) ochutnať jeho poňatie american blond ejlu s názvom Blondina (12°, 5,0% alk.). Očakávanie od ejlu uvareného v spomínanom štýle rodeným američanom je prirodzene veľké, je fajn sa priblížiť k pivu, ktorého korene siahajú až spoza veľkej mláky. A ochutnať ho. Svetlojantárová farba, skoro číre s bielou stredne vysokou penou, sladový základ je prekrytý, pre mňa trochu drsnou (aj keď nie mohutnou) horkosťou - živičné tóny, telo stredne plné, jemne sýtené. Vo vôni jasné stopy po kôre pomaranča, citrusoch, živici. Podľa mňa nie celkom vyrovnané, vôňa predčila chuť, tu mi nesedela drsnejšia horkosť. Tú ľahkú sladovosť rušila drsná horkosť. Skromne podotýkam, či nebolo na výčape na SP ešte "mladé", nezaokrúhlené. Nuž, prvé stretnutie nemusí byť na "lásku", Blondina ma nijako zvlášť nepresvedčila, ale na rande priamo do Rače iste zájdem. U mňa s veľkým rešpektom len 65/100. Sorry, nezdieľal som až také nadšenie ako moji (dosť nadšení priatelia, ale chápem to, aj mne sa to stáva a beriem to ako pozitívne správanie, kritizovať vie každý :) ).
Strangeland IPA (6,0% alk. American IPA) mi sadola podstatne viac (žeby tým, že v tomto štýle toho mám viac oskúšané?), tmavšia zlatá farba, až jantárová, mierne zakalené, vo vôni príjemnejšia a dôraznejšia stopa po citrusovom ovocí s živičnými tónmi, v pozadí mierne sladové. Pena biela, stredne pevná. V chuti v nástupe citrusová horkosť vyrovnaná sladovosťou v pozadí, dojazd horký, dlhší, na konci suchšie, telo plné, stredne sýtené. Vyrovnané. Druhý dôvod ísť do Rače, ... tretí dôvod sú pivá, ktoré som od Matta neokúsil. Dnes divoko skúsim dať 78/100.
Medzi stálice Salónu Piva sa zaradili páni z Hellstorku, aj keď už mali (asi najväčší) banner na feste s označením "remeselný" (za pár týždňov to bude inak) ponúkali pivá varené kočovne v niektorých slovenských pivovaroch. Pred pár dňami na Košice Pivo Feste som niečo od nich zvládol, hlavne som si pochvaľoval ich ľahkú a sviežu vlnu Miami Weisse Cuveé Maracuja (8°, 2,8% alk., štýl Berliner Weisse) teraz nemením hodnotenie, tak klasického Ancikrista (15°, AIPA) posúvam o bodík, dva vyššie, pravdepodobne iná várka (ale možno sa mýlim), bol ešte vyrovnanejší.
Takže jesenná premiera Pumpkin Ale (17°, 7,5% alk., Spice/Herb/Vegetable) sa niesla v ľahšom tele, sladový základ v chuti dopĺňalo perníkové korenie a tekvica, jemne pikantné. Horkosť po chmeli minimálna, vo vôni ľahký tekvicový závan s korením - škorica, badyán, klinčeky. Príjemné, vyrovnané (trochu viac tela by som prijal :) ), 75/100.
Títo páni majú na rováši za tých pár rokov veľa, rozsekali kategórie pív, tak, ako málokto na Slovensku, možno sú jediní, štýl, neštýl, sekajú to jak šílenci :). Dali by ste si niekedy pred štyrmi, piatimi rokmi skvasenú šťavu zo sliviek z babkinho domáceho kompótu? a podávali to ako pivo? Boli by ste označemí za ... Ale Peťo s Dankom to skúsili, výsledok zaklincovali vyše polročným ležaním v drevenom sude, tak vznikol ich Oak Aged Plum Sour Ale (12°, 4,2% alk. Sour Ale). V prvom rade cítiť bret kvasinky, jasnú vôňu po slivkách, mierne tiež drevený sud, ten cítiť aj v chuti, je kyslasté, nie veľmi, ľahké a napodiv aj pitelné. Pitelnosť podporuje ľahšie telo a primerané sýtenie. Chuť je vcelku vyrovnaná, prepojené tóny kyslastej slivky, miernej drsnosti po dreve a sladovosti. Ďalšie prekvapenie, že aj "divočiny" sa dajú, len sa nebáť (tak ako pri šťave s kapusty :) od Jatkä Brewing). Za odvahu a hlavne pitelnosť dávam 73/100.
Predajca a distribútor remeselných pív Minipivo.sk mal vo svojom stánku viacero pív z ČR, ale aj Slovenska, ja som si najprv vybral LiMi AIPA IV. z Mipivovaru Richtár Jakub, veď čapoval ho sám Miro. Táto už štvrtá várka ajpy (14°, 5,7% alk.) sa vyznačovala ľahkou citrusovo-chmeľovou arómou, v chuti jasný sladový základ naplnený trochu viac citrusovou horkosťou, živičnou stopou. Hej, inak dobre zladené, horkosť pretrvávala. Pena hustejšia, spravila aj krúžky. Telo plné, primerane sýtené. Dobré pitivo. Moje hodnotenie 78/100.
Ďalším, ktoré som musel tradične ochutnať je Smoked Porter varený Mirom / Behind The Hills v pivovare Stupavar. Okrem prvej domovaričskej verzie (Miro s týmto jemne údeným porterom vyhral v minulom roku v Záhrebe kategóriu a získal aj titul Best of Show, ako najlepšie pivo súťaže) som vždy podľa možností okúsil čapované, alebo vo fľaši. Porter z terajšej várky sa mi videl ľahší v tele, inak sa mi vidí veľmi vyrovnaný. V katalógu je táto 17nástka uvádzaná s obsahom alkoholu 5,3%, na tabuľke pred výčapom 6,5% (?). Veľmi dobrý údený porter, nič z neho "nevyčuhuje", vôňa, farba, chuť, pitelnosť všetko fajn, len to telo bolo dnes poslabšie, aj napriek mojej výhrade dávam dnes 82/100.
Druhým vážným ťahákom, aspoň pre mňa bola účasť pánov z NextHop z Nitry s ponukou sladov, chmeľu a kvasiniek, ktorí sa chcú etablovať ako dodávatelia týchto surovín pre malé remeselné pivovary a tiež domovaričov. Ich nadšenie bolo zjavne viditeľné a tak držím im všetky prsty, aby sa im darilo a priniesli len kvalitné suroviny, ale aj služby pre tento segment.
Tak a to sme len v nejakej tretine... pokračovanie (ako čas dovolí).
Pozn: Všetky názory a hodnotenia sú subjektívne, v žiadnom prípade sa nemusia zhodovať s Vašimi, ak chcete vyjadriť svoj názor, prosím ho dať ako príspevok v diskusii, ďakujem. bobo