Pivovar v Hurbanove mal štyridsaťjeden rokov

História pivovaru v Hurbanove sa začína prijatím celoslovenskej koncepcie rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Pri uvažovaní o umiestnení nového pivovaru a sladovne išlo o jeho vhodné umiestnenie v rámci Západoslovenského kraja, pričom sa hľadali pozemky v okolí Nitry, Galanty, Komárna a Hurbanova. Dôležitými ukazovateľmi boli dostupnosť základných surovín, dopravné cesty, blízkosť hraníc na export, a, samozrejme, klimatické podmienky. Ako ideálne bolo nakoniec vybrané Hurbanovo.

Základný kameň výstavby bol položený 1. februára 1964. Pivovar bol od začiatku projektovaný ako vzorový, ktorý mal zabezpečovať export piva a sladu najmä do štátov mimo socialistického tábora.

Výstavba pivovaru a sladovne bola dokončená v roku 1967, v roku 1969 sa začala výroba piva. Malé desaťtisícové mestečko Hurbanovo sa tak stalo vďaka svojej výhodnej polohe pomyselným centrom slovenského pivovarníctva.

V prvej etape po spustení sladovňa dosahovala kapacitu 35-tisíc ton sladu ročne. Pivovar aj sladovňa boli organizačne začlenené pod národný podnik Západoslovenské pivovary Bratislava. V roku 1986 bol národný podnik zrušený a vznikol samostatný podnik Západoslovenské pivovary a sladovne, n. p., Hurbanovo.

Pre veľký úspech výrobkov bola v roku 1987 rozšírená výrobná kapacita závodu na 63-tisíc ton sladu. V roku 1991 vznikla akciová spoločnosť Zlatý Bažant Hurbanovo. Štát v nej vlastnil 51 percent a zvyšok švajčiarska firma Norema AG.

Vstup Heinekenu
V októbri 1995 do pivovaru vstúpila holandská pivovarská spoločnosť Heineken. Jej vstupom sa v hurbanovskom pivovare začala písať nová história.

Počas štyridsaťročnej histórie prešiel pivovar v Hurbanove mnohými zmenami a technologickými inováciami. Modernizáciu výrobného procesu priniesli najmä zmeny trhového prostredia. Prvým viditeľným krokom a oživením výrobného procesu bolo v roku 1993 inštalovanie novej fľaškovacej linky s výkonom 42-tisíc fliaš za hodinu. V roku 1994 sa dominantou 25-hektárového areálu podniku stalo dvanásť antikorových cylindrovo-kónických tankov s objemom 2 500 hl, zároveň bola na troch podlažiach vystavaná aj nová ležiacka pivnica.

Najväčšie investície do skvalitnenia výroby a technológií však nastali v roku 1995 po vstupe holandskej spoločnosti Heineken. V roku 2003 spoločnosť vybudovala v Hurbanove najväčšiu sladovňu v strednej a vo východnej Európe s kapacitou presahujúcou 140-tisíc ton sladu. Sladovňa nakupuje až 60 percent sladovníckeho jačmeňa dopestovaného na Slovensku, čím významne podporuje slovenských poľnohospodárov. Vďaka investíciám do rozšírenia a modernizácie je v súčasnosti pivovar v Hurbanove jeden z najväčších a najmodernejších pivovarov v strednej Európe s ročnou kapacitou zhruba dva milióny hektolitrov piva.

Významnými investíciami v roku 2008 bolo spustenie linky na plnenie maxi fľaší, nové fermentačné nádrže, ako aj rekonštrukcia objektov pivovaru. Celkové investície pivovaru a sladovne dosahujú v súčasnosti 6,5 miliardy Sk (216 miliónov eur), čím sa Heineken stal najväčším investorom v slovenskom pivovarníctve a zároveň jedným z najväčších investorov v celom potravinárskom priemysle.

Značka Zlatý Bažant
Pivovar svoje prvé pivá vystavoval pod značkou Hurbanovské svetlé, Hurbanovské tmavé. Po nejakom čase to bol Hurbanovský bažant, potom Hurbanovský Zlatý a Čierny bažant, nakoniec sa ustálila značka Zlatý Bažant a Čierny bažant.

Nástup piva Zlatý Bažant ihneď značne ovplyvnil slovenský pivný trh. Slad i pivo s visačkou hurbanovského pivovaru si už po niekoľkých rokoch našli stále miesto na zahraničných trhoch. Hurbanovský pivovar bol vôbec prvým z výrobcov piva v bývalých východných krajinách, ktorý stáčal pivo do plechovkových obalov s objemom 0,33 litra.

Výroba piva v plechovkách sa začala v roku 1971, ročná produkcia na export i domáci trh znamenala približne dva milióny kusov plechoviek.

Ako vyplynulo z prieskumov uskutočnených v rokoch 1993 a 1994 a aj z výsledkov predaja, Zlatý Bažant sa stal najpredávanejšou, najznámejšou a najobľúbenejšou značkou piva na Slovensku.

Čoraz väčšiu priazeň si získavali výrobky hurbanovského pivovaru nielen u spotrebiteľov, ale aj u odborníkov. Medzi posledné ocenenia patrí zlatá pivní korunka z Agrokomplexu v roku 2006 v kategórii 12-stupňových pív, ako aj Strieborná česká pivní pečeť z roku 2007.

Po vstupe Heinekenu do pivovaru zdvojnásobil Zlatý Bažant svoj predaj na slovenskom trhu. V súčasnosti je hurbanovská sladovňa najväčšia a najmodernejšia v strednej a vo východnej Európe s kapacitou viac ak 140-tisíc ton sladu ročne.

Úspech piva Zlatý Bažant aj za hranicami Slovenska bol v roku 1998 podnetom na začatie licenčnej výroby piva Zlatý Bažant v Maďarsku a rok neskôr aj v Poľsku.

Heineken - história
Heineken N.V. je jednou z najväčších medzinárodných pivovarníckych skupín na svete s aktivitami vo viac ako 170 krajinách. Jej korene majú pôvod v holandskom Amsterdame, kde v roku 1864 Gerard Adriaan Heineken ako 22-ročný získal pivovar Hooiberg. Vznik pivovaru Hooiberg sa datuje už v roku 1592. V roku 1867 sa v Amsterdame postavil nový závod a o niekoľko rokov neskôr vznikla spoločnosť Heinekenś Bierbrouwerij Maatschappij N.V. O rok neskôr sa do prevádzky uviedol ďalší pivovar v Rotterdame.

V roku 1869 sa Gerard Heineken rozhodol prejsť od tradičnej tzv. hornej fermentácie, keď pivo kvasilo pri normálnej teplote, k tzv. spodnej fermentácii, keď kvasenie a ležanie sa robili pomocou kvasiniek sadajúcich na dno za studena. Touto metódou sa vyrába ležiak plzenského typu, ktorý je svojou trvanlivosťou a chuťovou stálosťou vhodnejší na masový predaj.

Potom nasledovali roky zavádzania nových technológií a inovácií, z ktorých je určite potrebné spomenúť prínos doktora Eliona, žiaka Luisa Pasteura, ktorý v roku 1886 vypestoval špeciálne kvasinky Heineken A, ktoré až dodnes dodávajú pivu Heineken jeho nezameniteľnú chuť.

Inovácie sa začali vyplácať. V roku 1889 získala značka piva Heineken zlatú medailu počas svetovej výstavy v Paríži. Gerard Heineken zomrel v roku 1893, avšak vtedy už pivovary Heineken patrili k najvýznamnejším v Holandsku. Pivovarnícke žezlo prebral v roku 1917 jeho syn Henry Pierre Heineken, ktorého zásluhou sa podnik zveľaďoval, a to nielen neustálym skvalitňovaním piva, ale aj obchodníckymi zručnosťami. V roku 1942 ho nahradil Alfred Henry Heineken, ktorý sa podujal urobiť z rodinného podniku globálnu spoločnosť so zastúpeniami po celej zemeguli. Uvedomil si, že pivo nestačí iba dobre uvariť, ale treba ho aj dobre predať a začal v spoločnosti uplatňovať princípy reklamy a marketingu.

Expanzia na Slovensko
V 60. a 70. rokoch sa Heineken zameral na budovanie globálnej značky a v 80. a 90. rokoch sa stal jednou z najväčších pivovarníckych skupín na svete. Súčasťou tejto medzinárodnej expanzie bol aj vstup do pivovaru v Hurbanove v roku 1995 a v decembri do nitrianskeho pivovaru Corgoň.

Od februára 2000 k spoločnosti pribudli ešte slovenské pivovary Martiner a Gemer.

V Európe aj vo svete
Rodina Heineken počas 140 rokov a troch generácií vybudovala a rozšírila značku a spoločnosť v Európe aj vo svete. V súčasnosti je Charlene de Carvalho - Heineken členom Board of Directors holdingu Heineken N.V. Heineken je prítomný medzinárodne cez globálnu sieť distribútorov a pivovarov. Vlastní a riadi jedno zo svetových vedúcich portfólií značiek piva a je jedným z najväčších producentov piva z hľadiska objemu a ziskovosti.

Základné medzinárodné značky sú Heineken a Amstel, ale skupina Heineken produkuje a predáva viac ako 170 prémiových medzinárodných a národných značiek piva a pivných špecialít.

Amsterdamský pivovar z roku 1867 dnes už udržiava iba prevádzku minipivovaru. A značka pivovaru De Hooijberg, v ktorom kedysi Gerarrd začínal, dodnes nesie jeden z našich druhov piva typu bock.

Heineken Slovensko
Po vstupe skupiny Heineken do pivovaru v Hurbanove v roku 1995 sa mu za relatívne krátky čas podarilo vybudovať silnú pivovarnícko-sladovnícku skupinu. Úspešne aplikoval svoj investičný projekt a postupne zvýšil produkciu pôvodného pivovaru až na súčasných viac ako dva milióny hektolitrov piva ročne.

Pivovar Hurbanovo sa môže pochváliť najmodernejšou a najväčšou sladovňou v strednej Európe. Celková kapacita hurbanovskej sladovne dosahuje viac ako 145-tisíc ton sladu ročne. Časť sladu sa používa na vlastné potreby pivovaru spoločnosti, väčšia časť je určená na export.