Nedeľa 13.6.2021   oslavuje Anton zajtra pozýva na pivo Vasil

6968 podnikov 

Pivo v Madride?

http://www.kamnapivo.sk/webtron/spanielsko-madrid.html

29. máj 2004, 17:20
Svetozár Gavora
Pivo v Madride?

Stredoeurópanovi sa pri vyslovení pojmu „Španielsko“ akosi automaticky vybaví ako nápoj číslo jeden víno. Tí svetaznalejší ešte podotknú, že najmä červené víno a niektorí poznajú aj sangriu alebo sherry (po španielsky jerez, čítaj „chérez“). Znamená to však, že pivárov tu čaká pôst? Rozhodne nie. Tento článok si kladie skromnú ambíciu pomôcť tým z vás, ktorí túto krajinu navštívia po prvý raz, aby tu nielen nezomreli od smädu (ani od hladu), ale aj aby si popíjanie a jedenie užili v čo najväčšej miere za čo najrozumnejší peniaz. To je možné iba popísaním miestnych zvyklostí, ktoré sú veľmi špecifické, ale napriek tomu tvrdím, že si ich našinec veľmi rýchlo a s prehľadom osvojí.

 

Je faktom, že aj na oddelení plánovania predaja a marketingu firmy Heineken Espana narábajú s údajmi, ktoré svedčia o tom, že v tejto krajine majú čo doháňať, aby sa dostali čo i len na polovičnú úroveň spotreby piva na osobu na Slovensku, nehovoriac už o Belgicku alebo Českej republike. Spotreba piva na osobu tu podľa nich dosahuje iba 60 l a aj to údajne vďaka dovolenkárom, ktorí túto krajinu navštevujú – tých bolo vlani 54 miliónov. Nebyť tohto počtu ľudí, desaťnásobne väčšieho ako je počet všetkých obyvateľov Slovenska, by ročná spotreba piva na obyvateľa v Španielsku údajne neprevýšila 25 l! A to môžem potvrdiť, že za posledných desať rokov sa Španieli, najmä tí, ktorí sú mladí a žijú v mestách, rapídne „odúčajú“ piť víno a nahrádzajú ho pivom. Aby sme sa dlho nezdržovali pri číslach, uvediem ešte jedno porovnanie, ktoré však vyznieva v náš neprospech: www.kamnapivo.sk odhaduje počet výčapov piva na celom Slovensku približne na 6000. V Madride, ktorý má približne 3,3 milióna obyvateľov, je to vraj okolo 9000! Tento rozdiel je asi spôsobený tým, že priemerná madridská piváreň je niekoľkonásobne menšia ako priemerná slovenská – zariadenia rozmerov Slovak Pub alebo Mamut tu nepoznám. 

 

 
Ulica Coloreros je jedna z mnohých v strede Madridu, ktorá je obsadená
stoličkami barov a reštaurácií, ktoré sa tu nachádzajú na každom kroku.

 

Hlavným rozdielom (nielen v Španielsku) oproti Slovensku však je, že ak si vypýtate čapované „pivo“ (cerveza de grifo), dostanete pohár so štvrtinkovou alebo (v lepšom prípade) tretinkovou mierou. Domáci nazývajú tieto miery „caňa de cerveza“. Ide o poháre na stopke alebo bez stopky a vždy z tenkého skla. Krígeľ – tradičný, vždy hrubostenný a s uškom, žiadne prihlúple tenké sklo bez ucha – sa vám do rúk dostane, ak si budete pýtať doslova džbán – teda „jarro de cerveza“ (čítaj „charro de servéza“) alebo po anglicky – a beer mug. Ani tak nie je krígeľ ako krígeľ: ten tunajší má najčastejšie mieru 0,45 alebo 0,4 l, aj keď občas sa pritrafí aj klasický pollitrák. Je pravdou, že takéto sklo ešte pred pár rokmi v baroch takmer vôbec nedržali, lebo jednoducho nebolo veľa tých, čo by pivo z krígľov žiadali. Uvedené odchýlky v mierach sa môžu prejavovať podnik od podniku a to aj v prípade, keď oba podniky sú na tej istej ulici.

 


Pifko & chipsy. Toto dostanete za €3,50 keď si objednáte „un jarro de cerveza“
v bare Rincón de Madrid, ktorý patrí medzi tie drahšie, lebo okolie sa len tak hemží turistami.

 

Pokiaľ ide o ceny piva, výrazne závisia od toho, či ide o domáce značky alebo o pivo z dovozu. Krígeľ španielskeho piva v Madride stojí od 2 do 3,50 euro (najčastejšie od 2,50 do 3 euro) – podľa jeho skutočnej miery a podľa polohy podniku. Na vidieku sú ceny o asi o 50 centov nižšie. Dovozové pivá sú o 1 až 2 euro drahšie – ale nepite ich: ten rozdiel za to nestojí a väčšinu z toho, čo dovezú, aj tak poznáte – Heineken a Guiness sú najčastejšími zástupcami v tejto kategórii. Pozor: v niektorých podnikoch môže byť rozdielna cena (asi o 0,50) aj podľa toho, či pivo vypijete za barovým pultom (samozrejme po sediačky) – „a la barra“ – alebo za stolom (je jedno, či vonku alebo vnútri podniku) – „a la mesa“. To prvé je vždy lacnejšie.

 

Ja vždy (nielen pokiaľ ide o pivo) a všade (nielen v Španielsku) doporučujem konzumovať domáce produkty. Nosiť si Zlatého bažanta, klobásky alebo fazuľové konzervy z domu do cudziny znamená ochudobniť sa o minimálne jeden veľmi výrazný rozmer navštívenej krajiny (a krajín na juh od nás predovšetkým). A v prípade španielskeho piva nemusíte mať žiadne obavy o kvalitu: v celej krajine je asi tak tucet veľkých pivovarov, ktoré spĺňajú všetky medzinárodné štandardy (čo samozrejme na druhej strane nepridáva na rozmanitosti sortimentu). Spolu so skutočnosťou, že teplé pivo alebo pivo z neudržiavaných rúrok (na rozdiel od ešte mnohých miest na Slovensku) vám tu nenapadne načapovať nikomu ani len v poslednej dedine, to vedie k pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, že črevné ani iné zažívacie problémy spôsobené nekvalitou piva tu nikdy mať nebudete.

 

Či v meste, či na dedine, dobrým zvykom je, že minimálne k prvému pivu, ktoré si objednáte, dostanete nejakú chuťovku: aj v tom najskúpejšom podniku dostanete aspoň za misku olív, mandlí alebo chipsov (prvé aj posledné má v Španielsku nadštandardnú kvalitu; chipsy sú lepšie ako slovenské, čím lámem ďalší mýtus o jednej dokonalej črte nášho národa). V lepšom prípade sa vám ujde nemenej vynikajúci kúsok šunky alebo marinovanej ryby alebo mäkkýša. Niekde medzi týmito dvomi extrémami je prijateľný kúsok tortilly (placka s rôznymi druhmi náplne), zopár štipľavých pečených zemiakov (patatas bravas) alebo pagáčik. Toto je však vždy pozornosť podniku a nie je nikde určené, že to MUSÍ byť. Rovnako platí, že ak ste v tom istom podniku včera dostali na zahryznutie šunku, tak dnes to môžu byť olivy a zajtra pagáčik. Myslím, že toto závisí jednoducho od prebytkov, ktoré v daný deň pripraví kuchyňa popri objednávkach riadnych porcií týchto jedál, ktoré sú vždy ako také dostupné za pár euro.

 

Ak ste v typickom španielskom bare, dobre sa tu rozhliadnite, pokiaľ pijete prvé pivo. Bežné sú lákavo vyzerajúce celé stehná šunky visiace na stene. Šunka je v Španielsku rozhodne lepšia ako kdekoľvek inde, kde som ju mal možnosť doteraz jesť. Najznámejšie sú šunky označené serrano (horská) alebo ibérico (iberská), ktorá je najdrahšia vôbec (už u mäsiara za €50/kg, serrano je za polovičnú cenu). Jej porciu pod 10 som nevidel, obvyklé sú ceny okolo €15 až €20. Okrem toho uvidíte chladiarenský pult, kde sú vystavené všetky produkty studenej kuchyne alebo tie, ktoré je možno pripraviť iba zohriatím či inou jednoduchou úpravou. To je dobrý systém, lebo môžete ľahko zistiť, čo si objednávate – aj bez znalosti španielčiny. Tieto jedlá nájdete pod kapitolu jedálneho lístka nazvanou raciones. (ľahké porcie, iba jeden chod, okrem už uvedených šuniek cena býva od €3 do €10). Dalším dôležitým pojmom pre vymetača barov v tejto krajine je slovo „tapas“. Tapa je čosi ako obrovská jednohubka, väčšinou však krajec z bagety, na ktorom môžu byť všakovaké dobroty, ktoré ponúka kuchyňa. Existujú o nich špeciálne kuchárske knihy, v ktorých ich nájdete aj 1000 druhov. Je to typicky večerné až nočné jedlo, ktorým sa zajedá pivo, obvykle v pomere 1 tapa : 1 až 2 pivá. Vzhľadom na desiatky možných druhov, dopručujem objednať si zakaždým inú tapu. Najlepšie je, ak si každú dáte v inom bare a s iným pivom. Domáci tomuto režimu hovoria „picar (tapas)“. Buďte bez obáv, barov je všade v Španielsku viac než dosť a dá vám zabrať, než ich skúsite všetky, ktoré sú v rozumnom (pešom) dosahu vo väčšine miest. Cena jednej tapy je najčastejšie 1 euro. Hovorí sa, že kto nebol picar tapas, nebol v Španielsku.

 


Porcia (ración) astúrskej domácej klobásy na sidre (alkoholický sýtený jablčný mušt)
s chlebom za €5 bola pomerne drahá aj na španielske pomery. Ten istý bar.

 

A čo si dať na „poprávku“ na druhý deň? Typické španielske raňajky sú chudobné, ale neublížia: opekané kúsky z cesta podobného tomu, v ktorom sa u nás predávajú na ulici sladké pirôžky s so šálkou dobrej čokolády sa volajú chocolate con churros (čítaj „čokolate kon čurros“) a stoja okolo €2. Skúsení flamendri vám poradia, že po prebdenej noci takéto raňajky chutia najlepšie postojačky. A čo tí, ktorí nemajú radi mlieko ani v čokoláde? Aj tu platí, že klin sa klinom vybíja. Inými slovami, jedno studené raňajšie čapované pivko narobí, čuduj sa svete, viac osohu ako škody.

 


Vchod do baru Rincón de Madrid na ulici Coloreros č. 4.

Ak tu tvoj obľúbený podnik nie je, pridaj ho a budeš jeho zakladateľom. Páči sa ti KamNaPIVO? Povedz o ňom kamarátom.Čo zlepšiť? Sme zvedaví na tvoj názor.
Uvádzané informácie pochádzajú v prevažnej miere od verejnosti, preto nemôžeme garantovať ich pravdivosť a presnosť. Každý môže údaje aktualizovať.
Obsah týchto stránok je chránený autorským zákonom © Použitie pre iné ako osobné účely je bez povolenia prevádzkovateľa zakázané.
Reklama na portále