Penzión pri kaštieli Betliar

Najlepšie jedlo ... mňam :D

Zdravím Vás pani Bernáthová,



Rád by som touto cestou vyjadril svoju značnú nespokojnosť z personálom Vašej reštaurácie(Penzión pri kaštieli Betliar http://www.gemer.sk/kastielbetliar.html). Včera som so skupinkou známych mal záujem o obed vo Vašej reštaurácii. /nakoľko je to solídne vyzerajúce zariadenie/. Po príchode a usedení sa sme cca 20 minút čakali, kým si nás niekto všimne a donesie nám aspoň jedálny lístok (on si nás síce všimol Váš čašník - ktorý mal však očividne veľa práce s uspokojením ďalšej skupinky - tí však nehovorili po slovensky ako my). Takže po 20 minútach sme sa konečne po otázke: „Budete jesť?“ (čo je dosť prekvapivá otázka v čase obeda - možno by bolo dobré pred touto otázkou aspoň pozdraviť), dočkali jedálneho lístka. Snažil som sa nebyť namrzený, nakoľko som si nechcel pokaziť pekný výlet a teda sme ďalej trpezlivo čakali - veď kam sa ponáhľať. V priebehu ďalších 20 minút sme si starostlivo prelistovali váš jedálny lístok a musím povedať že vzhľadom k čakacej dome sme párkrát zmenili svoj výber. Takto sme si aspoň krátili „čakanie na godota“, ktorý presne podľa literárnej predlohy - nechodil. Nakoniec sme usúdili, že problém bude asi v zákazníkovi (v nás), že sme si zvolili miesto občasného výskytu obsluhy ( na terase alebo ako to nazývate) a tak sme sa presunuli do vnútra reštaurácie - čím sme zvýšili pravdepodobnosť toho že sa naobedujeme (aspoň sme si to mysleli). Po rýchlom presune sme teda pokračovali v našej predošlej činnosti. Obsluha sa nám aj na tomto „lepšom mieste“ úspešne bránila aj napriek už možno trvalému očnému kontaktu. Možno by bolo dobré poslať personál na lekársku prehliadku, kde by im preverili stav zraku, keďže stále prehliadali 6 už značne vyhladovaných krkov. Uvažujem že sa pravdepodobne v tomto čase už báli k nám priblížiť, nakoľko náš hlad narastal ďalej. Priznám sa však že na čašníčku s nemilým pohľadom (keďže osobný kontakt sme nazažili) som veľkú chuť nemal, radšej by som si dal z vašich špecialít. Žiaľ, to nám v tento deň súdene nebolo, a tak sme po cca hodinovom boli z časom vzdali všetky naše nádeje a rozhodli sa Vás opustiť - hladní a smädni sme teda odkráčali do ďalšej reštaurácie. Pri odchode nastala prvá konverzácia s vašou čašníčkou, aj keď veľmi krátka. Na moje slová „my tu jesť nebudeme“ som dostal suché vyjadrenie „Dobre“ - a tak sme nedostali ani posledné dovidenia a zbohom, aj keď pre nás to už nie je potrebné.

Uvažujem teda kde vznikli príčiny tohto nášho neúspechu. Je možne že sme spravili prvú chybu, keď sme rozprávali po slovensky? Možno nemčina alebo angličtina by bola vhodnejšia. Alebo som mal hneď vyložiť peňaženku ? Možno sme sa mali obliecť vhodnejšie (oblek kravata), každopádne nikto nám to nepovedal.



Výsledok z toho je celkom jasný. Vo vašej reštaurácii sme sa boli naobedovať naposledy. Kvalitu nášho penziónu ani nemienim skúmať. Každopádne ako sa hovorí jeden naratívny hlas je silnejší ako 10 pozitívnych. Určite budem vaše zariadenie vrelo neodporúčať, všetkým svojím známym aj neznámym. Prajem Vám teda veľa šťastia pri výbere vhodného personálu, ktorý v prvom rade reprezentuje Vaše zariadenie a vytvára celkový dojem.



Pekný deň