Čárda Dobrá Bašta

Naozaj nudný októbrový večer. Do Bašty dorážam cca. o pol ôsmej a hneď pri prvom Staroprameni, pochopím, že to tu dnes nebude pravé orechové... pivo mi nejde a na moju potiacu sa hlavu fúka zhora dobrú chvíľu klimatizácia, čo mi lezie príšerne na nervy a tak si musím presadnúť naproti. Má to ale aj svoje výhody, lebo takto sa môžem pozerať do výstrihu nejakej hlúpej peroxidovej husičky, pri vedľajšom stole, ktorá má náušnice dlhé ako šnúra od splachovača a sveter rozopnutý skoro až po pupok. V televízore dávajú nejaký futbal a keďže je situovaný v hornom rohu reštaurácie dá sa pozeranie zápasu pohodlne zneužiť na pozeranie sa na jej poloobnažené kozy. Viem si živo predstaviť, koľko jej príprava návštevy tohto podniku zabrala času, už len tie fajnové modré očné linky vyzerali každá na tučnú polhodinu. Konverzácia viazne a odmietam dokonca aj ponuku na porciu hranoliek. Piatočňajšie večery sú charakteristické okrem iného aj mojou celkovou únavou z roboty a ranného vstávania, takže niekedy mám už doma pocit, že sa mi nikam nechce, horia mi uši a zatvárajú sa mi viečka. Našťastie stupídne televízne spravodajstvo na Markíze, ma ale vždy dostatočne nakopne, aby som si na seba hodil svoje handry, boty a vybral sa von do toho sychravého večera. Keď kráčam po chodníku, v kalužiach sa odrážajú svetlá nočných lámp a ja si vyťahujem golier harringtona až do tváre, aby som si dokonale vychutnal toto vlhké britské počasie.
Hoci sa celou cestou ľuďom zďaleka vyhýbam, predsa dolieha ku mne rozhovor dvoch džístrov stojacich pri jednom podniku o tom, ako jeden z nich niekam nabehol, otvoril dvere na aute a prásk nejakému týpkovi päsťovku do tváre... do takýchto podnikov treba zo zásady chodiť so šrobovákom v ruke! Pro všechny stejná pravidla, akoby povedal Bruce Robertson.
Prechádzam hlavnú cestu a zisťujem, že sa asi už stalo tradíciou, že piatky a soboty sa do Bašty vchádza z dvora a nie spredu ako v lete. Je to určite zapríčinené tým, že prednú terasu zaizolovali fóliou a umiestnili tam zopár ohrievačov. Hrá tam živá hudba, ale ja si môžem v kľude triediť svoje myšlienky vo vnútri, keďže ku mne melódia tých sračiek nedolieha. Nechápem ľudí, ktorých takáto hudba baví a tých čo na ňu aj tancujú degradujem na samé dno svojho pomyselného sociálneho rebríčka. Dnes nás obsluhuje čašník, tá mladá s tým pírsingom si nás našťastie nevšíma, hoci raz si u nej naschvál objednám. Tvári sa úslužne, však je za to platená. Chcel by som jej vidieť do hlavy a pozerať sa chvíľu na svet jej očami. Musí to byť nádherne bezstarostné...  
Zachytávam informáciu, že o necelú polhodinku má dojsť zvyšok partie, kopnem do seba ďalší Staroprameň, ale keď vidím ako sa jeho pena na hladine rýchlo rozpúšťa, mám chuť odtiaľto dnes vypadnúť. Čo na tých podnikoch vlastne vidím? Myslím, že je to ten ruch, hlasy všade navôkol, smrad spáleného oleja z kuchyne miesiaci sa s cigaretovým dymom, priotrávené pohľady znudených čašníčiek, fistulový smiech tuctových husičiek alebo chlapské silácke reči od vedľajších stolov. Všetko a nič z toho. A čo na týchto podnikoch vidia tí ostatní? Sedia tam každý večer s rovnakými rečami, rovnakými ľuďmi, s rovnakým pohľadom, z ktorého je stále cítiť rovnaké očakávanie niečoho, čo ich vytrhne z tohto stereotypu. Čohokoľvek čo zošle Prozreteľnosť. Konzumuj alebo zdochni. Cítim ako sa pomaly to ich očakávanie rozpína, až je ním už skoro celý priestor nasiaknutý a preto sa rozhodnem nečakať, kým nasiaknem rovnakou melanchóliou a po príchode zvyšku partie vyrážame spolu niekam do tej sychravej tmy za niečim iným...THE GAME WILL NOT RESTART UNTIL THE PITCH IS CLEAR!

No ale pivo majú na šamorínske pomery jedinečné...

Neviem odkial je, ale nech tam ide. Neviem ci tam este robi, ale velmi dobry kelner bol Tomi. Robil aj v Pizzke a tusim, ze aj u Frica v Bowlingu (Hamuliakovo). To bol fakt skvely casnik, hoci mlady chalan. Aj tie ostatne baby su fajn, len je tam nejaky zadrhel. Skratka ked je plno, tak nestihaju. Raz kuchyna, potom pivo, ten prevadzkar, (tusim robil pred tym v Bille) by sa mal nad tym zamysliet. A ked nie on, tak potom majitelia by sa mali zamysliet nad prevadzkarom. Toho podniku je tam skoda. Cez MS v hokeji tam bola skvela atmoska. Aj pivo stihali.

Bol som tam fčera a ďosť fest ma stihla vytočiť tá copatá malá s tým pírsinkom v hornej pere. Keď ju človek slušne poprosí, aby stíšila tú sprostú maďarskú cigánsku hudbu, ešte to naschvál vypeckuje. To je tá Jutka z Pizzerie? Nex ide do kelu, odkiaľ prišla tá sedláčka, z Dobrohošťu alebo Vojky nad Dunajom? Inak tá obsluha je na pivo rovnako pomalá, no fšak sa ale pozri aký lúzer tam čapuje...inak ho mám dosť rád, ale niekedy by sa mohol aj učesať a pohnúť zadkom. Ten sa hodí skôr do Jeleňa ako do Bašty.
A tú malú pipku si môže zobrať so sebou...

Fakt dobrá kuchyňa a točené tmavé Leffe. Lepšia kuchyňa v Šamoríne je snaď len v Hoteli Kormorán. Treba zlepšiť obsluhu. Čakal som tam 40 min. na kofolu (Mal som si dať asi pivo).