Summer Beer Tour 2010

Hneď ako nám dvaja kolegovia z klubu zberateľov Nitran vlani začali rozprávať zážitky zo zájazdu na Berlínsky pivný festival, vedel som, že urobím všetko preto, aby som sa ho tento rok mohol zúčastniť aj ja. Odhodlaní ísť boli viacerí, ale nakoniec sme to absolvovali piati – štyria členovia nášho klubu Nitran – ja, Dušan Mošať, Ľuboš Makovínyi a Imrich Ágh a z Piveti klubu v Žiline sa k nám pridal Jano Mjartan. Aby to nebol len výlet na otočku do Berlína, tak sme si zájazd o pár dní predĺžili a stálo to za to. Ľuboš mal na starosti všetko ohľadom vlakovej dopravy a ja som si zobral za úlohu zostaviť itinerár. Ako sa nám to podarilo skĺbiť môžete posúdiť v nasledujúcich riadkoch.

1. deň – Praha, zlý začiatok – dobrý koniec
Ako som už spomínal cestovali sme vlakom, takže naša cesta začala v Nitre na vlakovej stanici. Tu sme vyrazili ja, Dušan a Ľuboš smer Nové Zámky. Tam nás na stanici už čakal Imro, dali sme si rannú kávičku, dokúpili posledné veci na cestu a už sme sedeli v EC-čku 174 Jan Jesenius. Cestu do Prahy sme využili hlavne na dospanie. Pol hodiny po príchode do Prahy sa k nám pripojil aj Jano. Uložili sme všetku veľkú batožinu do úschovne a hor sa na našu prvú zastávku krížom cez Václavské námestie až na Uhelný trh.

Tu sa nachádza Restaurace U dvou koček (http://www.udvoukocek.cz - foto01), ktorá je medzi pivármi preslávená čapovaným Plzeňským Prazdrojom, ale od tohto roku hlavne svojím pivkom Kočka.

Trošku aj našou vinou sme tu zažili menšie extempore, keď Imro jednoducho objednal „pivo“. My sme samozrejme chceli ochutnať Kočku, ale výčapník automaticky načapoval Prazdroj. Keďže ten môžeme ochutnať kdekoľvek, chceli sme ho vrátiť a objednali sme si už jasnejšie - Kočku. Obsluhujúci čašník nám však Plzne vrátil na stôl s arogantným zdôvodnením: „Co s tým teď budu dělat? Musíte je vypít !“ Chalani mali sto chutí zdvihnúť sa a bez zaplatenia odísť, ale moja mierna povaha a chuť na Kočku bola silnejšia, tak sme teda začali trošku sklamaní, ale ako sa hovorí zlý začiatok dobrý koniec a to sa opäť potvrdilo. Sedeli sme pri výčape, takže som sledoval dianie a mimochodom v priebehu ďalších 5-6 minút sa čapovalo min. 7 Prazdrojov ! Ochutnali sme samozrejme aj Kočku. Momentálne bola navarená iba svetlá, ale varí sa aj polotmavá aj tmavá verzia. Tá bola jednoznačne lepšia ako prvé „pivo“, ktoré sme dostali. Po dopití a zaplatení sme zistili, že vonku je lejak, tak sme zapadli do neďalekej čínskej reštaurácie Smaragdová záhrada, kde sme si dali veľmi chutný a pikantný obedík a mne sa podarilo zohnať vo vedľajšom obchode aj nové fľaškové pivá na cestu.

Dážď prestal, tak sme sa mohli presunúť električkou na ďalšie miesto z nášho itinerára – hospůdku Zlý časy, Čestmírova 5, Praha 4 – Nusle (http://www.zlycasy.eu - foto02).

24 čapovaných pív, veľmi milá obsluha – jednoducho „Pivný raj“ !!! Keďže počasie vonku bolo nestále, tak už sme tušili, že itinerár môžeme odložiť do tašky a čas do odchodu vlaku budeme vedieť určite bez problémov vyplniť ;-). Tentoraz som zvolil tretinky, aby som mohol ochutnať čo najviac. Začal som California American Pale Ale – svetlé 12° z Minipivovaru Matuška Broumy – veľmi dobré pivko, ďalej nasledoval Rambousek z Hradca Králové – 14° Kaštanovomedové polotmavé – vynikajúce, potom som skúsil Zvíkovský Rarášek 12° svetlé pšeničné, ktoré ma však sklamalo. Chuť som si na záver chcel napraviť nemeckou pšenicou Mahr’s Bräu, ktorá sa však minula, ale polotmavé 13° Kellerbier od nich bolo tak isto na vysokej úrovni. Ešte musím upozorniť čitateľov, že nie som žiadny študovaný odborník v oblasti pivovarníctva, preto neviem fundovane opísať farbu, vôňu, či dochuť piva na podnebí. Pivo je pre mňa výborné, dobré, priemerné, menej chutné a nechutné, prípadne používam rôzne synonymá týchto hlavných 5 bodov môjho hodnotenia. Aj keď veľmi neradi, museli sme tento raj opustiť a presunúť sa späť na Hlavní nádraží.

Ďalšie presunovadlo bol vlak EN 456 Phoenix, v ktorom som ešte po večeri ochutnal kúpené fľaškové Sol z Mexika, ktoré mi vôbec nechutilo a belgický Affligem Dubbel 16° tmavé, ktoré naopak bolo elegantnou bodkou za prvým dňom nášho turné.

2. deň – Amsterdam
Počasie je stále proti nám. Zobúdzame sa do daždivého rána, navyše vieme, že minipivovary otvárajú až po 15:00 hodine, tak rýchlo plánujeme čo najvhodnejšie riešenie. Zo stanice Amsterdam Centraal sa ulicou Damrak okolo Múzea sexu presúvame na námestie Dam. Kráľovský palác je zakrytý lešením, takže vidíme iba vrchnú vežičku, v ktorej práve krásne vyzváňajú zvony, odfotíme kontroverzný falický (v tvare pohlavného údu) pamätník postavený ako spomienka na holandských vojakov, ktorí zomreli v druhej svetovej vojne a vôbec nezávidíme nekonečnému radu čakajúcich na vstup do múzea Madame Tussauds. Zamierime na uličku Paleistraat 125, kde je sídlo obchodíku De Bierkoning (http://www.debierkoning.nl – foto03), v ktorom nájdete približne 1000 značiek pív takmer z celého sveta.

Ja som sa zameral hlavne na holandské minipivovary a štyri fľaštičky už aj boli v ruksaku (foto04).

Ľubošovi sa podarila výmena dvoch pív za dve slovenské, ktoré bral so sebou. Vyberať by sa tu samozrejme dalo šialene dlho, ale keďže sme nemali vonku odstavený kamión, tak sme sa museli uspokojiť so vzorkami, ktoré si každý vybral. V neďalekom obchode sme doplnili zásoby jedla a vody a ja som ešte neodolal pár plechovkám piva . Vestibul tohto obchodu nám poslúžil ako útočisko pred lejakom, ktorý sa rýchlo spustil, ale aj po pomerne krátkej dobe skončil.

Nasledoval krátky presun spojený s nákupom suvenírov do malej zastrčenej uličky Kolksteeg, kde nás čakal druhý pivársky raj na našom výlete krčmička In de Wildeman (http://www.indewildeman.nl – foto05, 06).

V ponuke tu majú 17 čapovaných pív, väčšinou so silnejším obsahom alkoholu. Volíme preto mierku 25 cl, aby sme opäť mohli čo najviac degustovať. Ja som ochutnal nemecký Hummel-Bräu Maibock 17° svetlé, Hercules Double IPA 20° polotmavé z USA, z holandského minipivovaru Eem ich 15° polotmavý Rosebud a takisto holandské Gerardus Wittems Kloosterbier 15° tmavé. Jedna lahôdka za druhou. Opäť veľmi príjemná obsluha, s čašníkom sme prehodili zopár slov a keď zistil, že sme všetci zberatelia, zavolal Ľuba a Dušana do skladu, kde nám daroval kopu zberateľského materiálu. Čo si môže srdce pivného zberateľa viacej priať ? Kedy toto bude samozrejmosť v Čechách a na Slovensku ?

 Počasie sa nám konečne umúdrilo, dokonca sa ukázalo aj slniečko, tak sme to rýchlo využili na ďalší presun. Žiaľ čas nám ubiehal veľmi rýchlo, takže sme sa stihli už iba prejsť uličkami lásky Red Light District-u, kde nás dievčence za výkladmi lákali dovnútra a kde sú na každom kroku coffeshopy, obom sme odolali . Prešli sme okolo kostola Oude Kerk, ktorý je najstaršou kamennou budovou v meste a cestou na stanicu sme sa zastavili vo vzorkovej predajni pivovaru De Prael, kde som si kúpil pivo Heintje na domácu koštovku.

Vo vlaku CNL 40447 Borealis som ešte pred nočným pokojom načrel do nakúpených zásob, aby som si trochu odľahčil batožinu a skúsil som troch Holanďanov – Plzeň, svetlé, nepasterizované a nefiltrované 12° z amsterdamského pivovaru ‘t IJ, Texels Wit 12° pšeničné z Texelse Bierbrouwerij a z domáceho pivovarčeku Klein Duimpje ich Smokey Porter 16° tmavé – opäť všetko veľmi dobré pivká. Dnešnú noc naša cesta bude smerovať trošku viacej na sever.

3. deň – Kodaň, alebo ako sme minuli všetky dánske koruny
Dánsko, Kodaň – krajina a jej hlavné mesto, kde nikto z nás ešte nebol, takže pre všetkých jedna veľká neznáma. Našťastie všetko je na webe ! Takže itinerár bol aj tu pripravený, predbežný odhad cien takisto. Jediná krajina na našej trase, kde ešte nie je platné euro, preto zopár dánskych korún sme si zamenili doma a predpokladali sme, že v najhoršom prípade budú fungovať zmenárne, resp. využijeme platobné karty. Po vystúpení z vlaku sa na chvíľu ohlásila ponorková choroba, ale raňajšia kávička na stanici všetko upokojila. Do otvorenia minipivovarov nám zostával čas, tak sme sa ulicou Vesterbrogade presunuli na námestie Radhuspladsen, kde sme si pozreli Radnicu a dohodli plán na dnešný deň. Vrátili sme sa na ulici Vesterbrogade 2B, do reštaurácie Streckers (http://www.streckers.dk/forside.html - foto07).

Tu má svoje sídlo minipivovar Vesterbro Bryghus (http://www.vesterbrobryghus.dk - foto08).

Boli sme prví hostia, tak sme sa usadili k výčapnému (barovému) pultu a objednali sme si domáce pivko. V ponuke boli Blond Lager – svetlé 12° typu ležiak, Amber Lager – tmavé 12° z karamelového sladu a Hvede – svetlé 12° pšeničné. Všetky boli nefiltrované a nepasterizované, čapujú sa iba do pollitrov a cena jedného je 55 DKK, čo je zhruba 8 EUR ! Nakoľko pšenice sú moja slabosť, zvolil som Hvede a vôbec som neľutoval. Získali sme aj zopár podpivníkov, takže spokojne sme sa nasmerovali ďalej. Po pár minútach sme už stáli pred ďalším minipivovarom Brewpub, ktorý sídli na ulici Vestergade 29 (http://www.brewpub.dk - foto09) a rozmýšľali, ktoré zo sedem ponúkaných pív ochutnáme.

VesterWeisse - pšeničné, Armstrong, Brewster, William Wallace, Doonesbury a James Brown boli typu ale a Cole typu porter. Tentoraz som zvolil zmenu a Armstrong India Pale Ale bola veru veľmi dobrá voľba. Chalani skúsili James Brown US Brown Ale a Cole Porter a takisto boli spokojní. Cena na naše pomery síce hrozne vysoká 0,50 l = 58 DKK (8,50 EUR), ale človek sa do Kodane nedostane každý deň. Od čašníka skúšame zistiť ako ďaleko je k malej morskej panne – bronzovej soche, symbolu Kodane, no našťastie nás upozorňuje, že socha je na Svetovej výstave EXPO 2010 v Šanghaji, takže videli by sme iba priamy prenos na videu z Číny. Opäť obohacujeme naše zbierky táckami a pokračujeme teda spoznávať iné pamiatky.

Prechádzame okolo malého obchodíku BarleyWine na ulici Laederstraede 16 (http://www.barleywine.dk - foto10), kde nakupujem štyri pivká z dánskych minipivovarov (foto11).

Celkovo je tu v ponuke viac ako 200 pív z rôznych kútov sveta. Prichádzame na námestie Højbro Plads, na ktorom sa nachádza fontána Stork na jednej strane a jazdecká socha Absalona na strane druhej. Slniečko nám dnes krásne svieti, takže zvoľňujeme tempo a popri kanáloch sa pomaly vraciame smerom k stanici. Prechádzame bulvárom Hansa Christiana Andersena, z ktorého pozorujeme do neba sa týčiace atrakcie zábavného parku Tivoli a vrieskajúcich ľudí, ktorí sú na nich. V obchodnom dome dopĺňame zásoby jedla a pitia na cestu a kodanské putovanie končíme v minipivovare Bryggeriet Apollo, ktorý má vstup z ulice Vesterbrogade, vedľa vstupu do zábavného parku Tivoli (http://www.bryggeriet.dk/dk/bryggerierne/apollo-koebenhavn - foto12).

Tento pivovarček ponúka Pilsner, Ullerichs, Lynghonning Ale a Lakrids Stout. Objednávame už iba malé (25cl) a z posledných dánskych korún nám vychádzajú dva kúsky pre každého. Ja som skúsil 13° polotmavé Ullerichs a 15° svetlé Lynghonning Ale a znovu sú obe veľmi dobré. Schovávame sa v chládku staničnej haly, lebo teplota vonku závratne stúpla.

Do odchodu CNL 40483 Borealis nám zostáva približne hodinka, takže sa môžeme pokojne najesť. Vo vlaku už tradične ochutnávka kúpených pív, dnes sú to dánske mini Det Lille Nelson Sauvin Pale Ale 13° svetlé a Mikkeller Amarillo Single Hop IPA 16° svetlé. Dánsko hodnotím ako pre našinca veľmi drahú, ale z pivného hľadiska veľmi zaujímavú krajinu.

4. deň – Berlín, hlavný cieľ našej cesty – Berliner Bierfestival.
Ľubo pre nás vymyslel celkom zaujímavú zachádzku. Aby sme do Berlína nedorazili príliš zavčasu ráno, tak sme sa z Kodane zviezli až do Dortmundu. Tu sme prestúpili na vlak ICE 541, ktorý je samozrejme na vrchole rebríčka, čo sa týka komfortu vlakového cestovania v Nemecku. A tak sme na vlastnej koži skúsili ako sa cestuje rýchlosťou 252 kilometrov za hodinu. Paráda ! Vystúpili sme až na konečnej - Berlin Ostbahnhof, z ktorej sme peši do hostela mali asi 10 minút. Personál nám dovolil zložiť si veci do batožinového skladu a tak sme sa odľahčení mohli vrátiť späť do centra. Naše vlakové lístky InterRail platili aj na berlínsky S-Bahn, tak sme to veľmi veľa využívali. Vrátili sme sa na berlínsku hlavnú stanicu Hauptbahnhof – kde na prvom poschodí sa nachádza minipivovar Hopfingerbräu (http://www.linden-hopfinger-braeu.de - foto13).

Objednávame si Hofbräu Weiße 12° pšeničné a sme spokojní. V ponuke je iba táto jedna značka, avšak dá sa objednať aj rôzny mix – s kolou, citrónovou malinovkou, jablkovou šťavou, banánovým nektárom, ale to radšej neskúšame. Zo stanice sa peši presúvame okolo budovy Reichstagu, kde je neskutočný rad čakajúcich turistov na vstup do vnútra, k Brandenburskej bráne.

Tu prehodíme pár slov s kočkami zo Slovenska, ktoré si tu predpokladám privyrábajú vďaka turistom v uniformách a s vlajkou NDR (foto14), za 2 € si kúpime historické východonemecké Transitvisum a S-Bahn-om sa odvezieme jednu zastávku na Alexanderplatz.

Tu sa okrem známej televíznej veže Fernsehturm nachádza ďalší berlínsky mini – Brahaus Mitte (http://www.brauhaus-mitte.de - foto15), opäť volím svetlé pšeničné.

Čas zahájenia festivalu sa však blíži, preto sa presúvame tým smerom. Festival sa koná na ulici Karl-Marx-Allee medzi Strausberger Platz a Franfurter Tor, čo je takmer 2km úsek. Okrem stánkov s pivom sú tu stánky so zmrzlinou, s klobáskami, resp. jedlom celkovo, ale aj 18 pódií, na ktorých budú vystupovať umelci z domova, ale aj zo zahraničia.

Organizátori na svojej stránke prezentovali účasť 300 pivovarov z 86 krajín a približne 2.000 druhov piva a to všetko bez platenia vstupného ! Tento rok bola hlavná prezentovaná krajina Vietnam a motto „Pivo z nás robí priateľov“. Takže hor sa do toho ! U organizátorov si kupujem dvojdecový pohár s logom festivalu, vďaka ktorému mám takmer vo všetkých stánkoch pivo za jednotnú cenu 1,50 EUR. Začali sme pri Frankfurter Tor a prvá moja ochutnávka je Meininger Black Jack 11° tmavé, pokračujem fľaškovým Saigon Special 12° svetlým, aby som ochutnal aj prezentovanú krajinu (Stánok vietnamského pivovaru – foto16).

 Hlad zaháňame polmetrovou klobásou, ktorú nám prelomia do veľkej bagety a dávame si ju s veľmi ostrou horčicou. Na uhasenie si kupujem svetlú pšenicu z pivovaru Engel. Keďže sa festival len rozbiehal a ešte nebolo tak veľa ľudí, prešli sme to celé rýchlejšie, aby sme získali prehľad a aj podpivníky, ktorých na začiatku bolo vyložených dosť v každom stánku. Dostávame sa až na druhú stranu, kde si sadáme na pripravené lavičky a ochutnávam tmavú dvanástku Schinkel’s Dunkel z pivovaru v mestečku Witzenhausen (foto17).

 Pre mňa je to značka č. 700, ktorú som ochutnal od registrácie na stránke www.beerborec.cz a neskôr hodnotím, že aj to najlepšie pivo, čo som ten deň vypil. Tu si dávame prestávku a vraciame sa späť na hostel, aby sme sa ubytovali a trochu poľudštili. Po sprche a povinnom oddychu na lôžku sa vraciame späť na miesto činu, ale iba v trojici – ja, Jano a Imro. Ľuboš s Dušanom zostali naďalej oddychovať na izbe, s tým že neskôr sa k nám pridajú. Žiaľ hneď po návrate na festival sa spustil lejak, tak sa schovávame pod markízou jednej reštaurácie. Stihol som si kúpiť nadymené pivo Göller Rauchbier 12° svetlé, ktoré má však pomer nadymeného sladu veľmi prijateľný a nezostáva po ňom v ústach tak výrazná chuť ako to bolo napr. pri pive Aecht Schlenkerla, ktoré mi vyslovene nechutilo. Dážď utíchol, tak sme mohli pokračovať v ďalšom ochutnávaní. Nasledovalo pivo Dom Kölsch, svetlé 12° a moja prvá ochutnávka piva tohto typu. A musím povedať, že vôbec ma neoslovilo. Stretávame priateľov – zberateľov z Poľska a Litvy, s ktorými prehodíme pár slov. Ďalej ochutnávam Ambrosius Bier Dark 12° tmavé, ktoré mi celkom chutí, výrobca však nie je celkom jasný, lebo toto pivo si dáva vyrábať na objednávku berlínsky club pivárov v rôznych pivovaroch. (Reklamy pivovarov boli v rôznych formách – foto18).

Druhé najlepšie pivo tohto dňa bolo Organic Honey Dew 12° svetlé z anglického pivovaru Fuller’s s jemnou príchuťou medu. Posledné dve pivá v ten večer boli Jarosover Dunkel 10° tmavé a Uerige Alt 12° polotmavé, ktoré boli menej chutné. Po návrate na hostel sme si ešte vymenili zážitky z Ľubom a Dušanom, ktorí kvôli dažďu už za nami neprišli.

5. deň – Berlín a cesta domov.

Po neskorých raňajkách sme si urobili spoločnú fotku pri hosteli (foto19), nakúpili sme potraviny a tekutiny na cestu a zaniesli sme si batožinu do úschovne na stanicu. Potom sme znovu vyrazili smerom na festival.

Dnešný štart bol pri stánku pivovaru Eibauer (foto20) a s pivkom Eibauer Schwarzbier 11° tmavé, ktoré bolo čapované do pohárov v tvare čižmy. Pokračoval som tmavým 13° Neunspringer Schwarzbier, ktoré mi chutilo viac ako predchádzajúci Eibauer. Ľubo tu ochutnal pivo zmiešané s nejakým zeleným sirupom a vraj to bolo celkom piteľné. Dievčence zo stánku vytiahli škatuľu s etiketami, takže sme sa tu chvíľku zdržali. Nasledovalo čapované mongolské pivo Chinggis 12° svetlé, ktoré sme chceli vypiť v originálnej jurte, kde však bolo hrozne teplo, tak sme radšej pokračovali v prechádzke po Karl-Marx-Allee. Stánok s názvom „Pivná pohotovostná služba“ bol najviac obliehaný fotografmi. Ktovie prečo to tak bolo ?  (foto21).

Bolo ešte veľa pív, ktoré som chcel ochutnať, ale všetko sa stihnúť aj tak nedalo a čas do odchodu vlaku sa nám stále krátil. Volil som preto menej známe, resp. niečím výnimočné pivá. Napr. Barbarossa Weizen 12° pšeničné, ktoré bolo síce chuťovo slabšie, ale v stánku mali veľmi pekné tácky, ktoré dávali iba tomu, kto si kúpil pivo. Potom Karmeliten Kloster Dunkel 13° tmavé, ktoré sa veľmi dobre hodilo k obedu – berlínskej špecialite Currywurst. Z pivovaru Alpirsbacher Klosterbrauerei mám síce veľa tácok v zbierke, ale ich pivko som ešte nepil, takže Weizen Hefe Hell 13° svetlé pšeničné bola moja ďalšia voľba.

Stretli sme sa s ďalšími zberateľmi, tentoraz zo Slovenska, Milošom Vereckým a Daliborom Hanzelom, ktorí sú tiež registrovaní beerborci ako ja, tak sme si narýchlo porozprávali zopár zážitkov. Ako posledné pivo festivalu som si dal Mammut Black 12° tmavé, čo bola veľmi slušná záverečná bodka. Tým sa naše pivné zážitky skončili, ale čakal nás ešte jeden veľký, cestovateľský. Dažde rozvodnili rieku Labe, ktorá následne zaplavila koľajnice medzi Bad Schandau a Děčínom. Nemecká železničná spoločnosť, síce po miernych chaotických situáciách, zabezpečila náhradnú dopravu autobusmi z Drážďan do Prahy a tak sme na Slovensko dorazili v presne plánovanom čase. Na výlete som spoznal nové miesta, ochutnal som veľa nových pivných značiek, priniesol som si 99 podpivníkov a hlavne strašne veľa zážitkov. Už teraz sa teším na ďalší ročník a verím, že ho znovu spojíme s poznávaním aj iných krajín.

Martin Velčický.