Chcete sa zasmiať ?, pite pivo
Smiať sa, po požití piva? Dá sa, ale ak sa dostane na trh pivo sýtené kysličníkom dusným (N2O), tak sa uchechtáme.
Dvaja izraelskí chemickí inžinieri nemali asi nič dôležitejšie na práci, tak údajne vyvinuli spôsob ako sýtiť pivo kysličníkom dusným, inak známejší ako rajský plyn, zároveň podnikavci chcú tento produkt aj patentovať.
Podľa správy takto upravené pivo asi spôsobí, že pivári po požití tohto nápoja sa budú len usmievať. Dúfam, že aj po predložení účtu :).
Niečo o rajskom plyne :)
Slovenskí bádateľia:
Rajský plyn je vlastne oxid dusný (chem. N2O). Je to bezfarebný, nehorľavý plyn so sladkastou chuťou a zápachom. Jeho využitie je dosť široké: náplň do šľahačkových bombičiek, pri autotunningu a jeho vlastnosť - mierne narkotické a halucinogénne účinky.
Rajský plyn sa využíval v minulosti hojne v anesteziológii, neskôr ho nahradil halotán (1,1,1-trifluórbrómchlóretán). V malých dávkach spôsobuje záchvaty smiechu, veselosti, hystérie, mierne točenie hlavy a celkovo dosť zvláštne pocity. Okrem toho sa môže vyskytnúť zvonenie v ušiach a iné vedľajšie účinky. Vo vyšších dávkach vyvoláva hlbokú narkózu, útlm, cyanózu, čo môže viesť až k uduseniu.
Čeští odborníci dodávají:
V medicíně se dříve používal ve směsi s kyslíkem (85 % N2O + 15 % O2) jako anestetikum ke krátkodobým narkózám; dnes aplikován dávkovacím zařízením (např. Entonox) zajišťujícím bezpečnost se může používat v porodnictví nebo ve stomatologii.
Používá se jako hnací plyn v bombičkách na přípravu šlehačky.
V raketových motorech, zejména hybridních, slouží jako okysličovadlo.
V některých případech (dragstery) se vstřikuje do spalovacích motorů pro zvýšení výkonu, protože jeho rozkladem se získá více kyslíku než ze vzduchu.
Ze stejných důvodů se využívá v analytické chemii v metodě atomové absorpční spektrometrie (AAS) jako oxidační plyn při spalování ethynu namísto vzduchu. Je tak možno dosáhnout teploty plamene téměř 3 000 °C a analyzovat tak prvky s velmi stabilními oxidy, např. hliník nebo titan.
Historická poznámka
Oxid dusný pozoroval prvý krát Joseph Priestley v roku 1772. O dvadsať rokov neskôr Humphrey Davy stanovil jeho zloženie a testoval ho na sebe a priateľoch. Výsledkom týchto testov bolo objavenie narkotických vlastností oxidu dusného, čo viedlo k jeho používaniu v humánnej medicíne.
Počas 2. svetovej vojny oxid dusný používali nemecké stíhačky s piestovými motormy ku krátkodobému zvýšeniu ich výkonu.
P.S. Nám je veselo pri dobrom pivku aj bez N2O :)