Čo vedel už Ježiš Kristus

Korheľ, ochľasta, ožran, chlipko, logaj, pijak, glgáč, slopák, nasávač či traslák. To je len skromný výpočet bohatej zásoby výrazov, ktoré sa v slovenčine používali či dodnes používajú na označenie jedinca, ktorý nadmerne holduje alkoholu. Už len bohatosť pojmov, ktorá stojí v takom zarážajúcom protiklade voči jednoduchému a nudnému výrazu "triezvy človek," čosi napovedá o našom vzťahu k alkoholu - tejto najrozšírenejšej tvrdej droge.

Známy dych pri kolíske
S alkoholom prichádzame na tento svet, bez alkoholu sa neobíde ani rozlúčka s tým istým svetom. Ani v jednom z týchto prípadov v tom nie sme osobne, ale prípitky náš pozemský život ohraničujú. Z chemického hľadiska ide síce o jed, ale zo spoločenského hľadiska o tradičného spoločníka. Inak to nie je ani počas veľkonočných sviatkov, respektíve pondelka, ktorý je pre mnohých neoficiálnym "medzinárodným dňom chľastu".

Práve tieto sviatky lemuje aj - nie príliš akcentovaný - rozmer: pitie s mierou. Bol to práve Ježiš, ktorý pri poslednej večeri nabádal svojich učeníkov na konzumáciu vína. Súčasne však rozdelil jediný kalich vysokokvalitného nápoja (ak už premieňal svoju krv na víno, tak si pravdepodobne dal naozaj záležať) medzi dvanástich apoštolov. Odkaz je jasný: vedieť vychutnať život (alkohol), treba si však zároveň vedieť udržať kontrolu v množstve i účinkoch.

Slováci by o tom mohli rozprávať. Otázkou už iba zostáva, čo by boli na začiatku 21. storočia legendy, a čo zase skutočnosť...

Sedem statočných... litrov
Pomôžme si teda faktami: spotrebu alkoholu meria Svetová zdravotnícka organizácia, podľa nej sme v roku 2003 figurovali na solídnom trinástom mieste. Špecifického druhu patriotov sa však môže dotknúť poznanie, že suverénne nás na tomto tekutom rebríčku tromfli Česi. Tí získali pomyselný bronz, hneď za Luxemburskom a prvou Ugandou. Treba dodať, že išlo o oficiálnu spotrebu alkoholu: do štatistík sa tak nedostali konzumenti domáceho vína či nelegálne vypáleného "špiritusu". Toho sa podľa rovnakej zdravotníckej organizácie vyprodukuje ročne asi sedem litrov na jedného Slováka staršieho ako 15 rokov.

Na už starú známu Ugandu to síce nestačí (v tomto africkom štáte ide až o 11 litrov), ale miesto vo svetovej špičke máme - a to nielen v kvantite. Špiritus je totiž síce ilegálny, ale vysokokvalitný produkt domácich majstrov, ktorý predstavuje istú konkurenciu dokonca pre etablovaných domácich výrobcov liehovín i dovážané značkové nápoje. Výroba domácej pálenky má pritom na Slovensku bohatú a dlhú tradíciu.

Čisto teoreticky sme sa teda ako národ mali šancu naučiť rozoznávať dobrú pálenku od zlej, a tým sa de facto naučiť piť. Prepadom od konzumácie k alkoholizmu, teda závislosti od tejto drogy, sú totiž ohrození aj tí, ktorí pijú kvalitný chľast - samozrejme, ak to robia pravidelne.

Pijeme menej a lepšie - no ako kto
"Pitie alkoholu vždy bolo, bude, a, samozrejme, stále je výrazne sociálne determinované. V závislosti od toho, o akú sociálnu skupinu ide, takým štýlom a taká kvalita sa pije," upozorňuje sociológ Ján Bunčák. Alkohol pijú robotníci aj topmanažéri, druh nápoja však závisí najmä od stavu peňaženky. Bunčák dodáva, že u ľudí s vyšším príjmom je konzumácia konkrétnych druhov alkoholu dosť ovplyvnená módou. "Napríklad pred niekoľkými rokmi bola v móde najmä dovážaná whisky, v súčasnosti sa presadzujú skôr drahé francúzske vína."

Tento trend možno podľa Bunčáka najlepšie vypozorovať napríklad z firemných darčekov a rôznych "pozorností" medzi obchodnými partnermi.

Spotreba vína však celkovo klesá. Naopak, hore ide tvrdý alkohol. Tu sa podľa Združenia výrobcov liehu a liehovín najviac darí klasickým menej kvalitným zmiešaninám liehu a arómy, čiže takzvaným výčapným destilátom. Vo vyššej cenovej skupine sa najlepšie predáva "slovenská vlajková loď" borovička, úspech majú i kvalitné ovocné destiláty. Tvrdý alkohol sa však dostáva do módy i ako súčasť rôznych miešaných nápojov. Zvýšená obľuba koktailov by tak spolu s odklonom sociálnej elity od tvrdého alkoholu k vínu mohla naznačovať, že pribúda ľudí, ktorí v pití nehľadajú opitosť, ale chuť, a teda "vedia piť".

Pozitívne v tomto kontexte pôsobí i štatistika Zväzu výrobcov hrozna a vína. Podľa výkonnej riaditeľky zväzu Jaroslavy Pátkovej, aj keď sa celkovo vypije čoraz menej vína, pomer kvalitných a drahších vín v spotrebe obyvateľstva sa zvyšuje na úkor menej kvalitných značiek.

Moja prvá bloody Mary
Najlepšie predpoklady "naučiť sa piť" majú ľudia s nadpriemerným príjmom. Ako však upozorňuje sociológ Roman Džambazovič, táto sociálna elita sa u nás stále len formuje - so všetkým, čo k tomu patrí. "Museli sa naučiť rozoznávať rôzne druhy vín, rôzne druhy kvalitného alkoholu, i to, kde a pri akých príležitostiach môžu ktoré nápoje konzumovať," uvádza Džambazovič. Ako doplnil - bolo potrebné dešifrovať aj názvy ako bloody Mary, mojito a podobne.

Predpoklady na isté skultúrnenie pitia sú vytvárané v celej spoločnosti. Vznikli špecializované predajne na značkový alkohol, rôzne vinotéky, v centrách miest vyrástli koktailové bary pre majetnejšiu klientelu. "Kým kedysi mávali v reštauráciách dva druhy vína, a to biele a červené, dnes vám v lepších zariadeniach ponúknu vlastnú vínnu kartu," dodáva Džambazovič.

Vývoj badať aj inde. Ján Bunčák pripomína, že v obchodoch s elektronikou si dnes možno kúpiť špeciálne zariadenie na skladovanie vína, ktoré má priečinky na rôzne druhy vín, udržujúce ich v špecifickej teplote.

Horší ako marihuana
Vzdelávanie v oblasti alkoholu však Džambazovič nechápe. "Prečo by naučiť sa piť malo byť niečo pozitívne? Pretože sa traduje, že malý kalíštek denne neuškodí? Naopak, aj malé množstvo, ak sa pije pravidelne, môže viesť k závislosti." Sociológ podotkol, že alkohol je spoločensky i zdravotne oveľa nebezpečnejší ako marihuana či LSD.

Jeho užívanie si teda vyžaduje zodpovedný prístup, pričom ani tí bohatí, ktorí majú lepšie možnosti naučiť sa ho zvládať, nie sú chránení pred rizikom, že prepadnú alkoholizmu. "Alkoholizmus ako konečná fáza pitia ide naprieč všetkými sociálnymi skupinami," zdôrazňuje Džambazovič. Motiváciou tých bohatších na nadmerné pitie môže byť napríklad stres v zamestnaní či podnikaní, ktorý sa darí odbúravať alkoholom. Častým javom je tiež nadmerné pijanstvo nepracujúcich manželiek bohatých mužov. Manžel je celé dni v práci, ony sa dostávajú do sociálnej izolácie a nadbytok voľného času riešia pitím.

...and the winner is... PIVO
Slovensko nie je prioritne krajinou vína. Vo svetových štatistikách figuruje ako krajina tvrdého alkoholu, ale najmä piva, ktoré je cenovo najprístupnejšie a najrozšírenejšie. Napriek tomu by bolo chybou označovať pivo za nápoj nižších tried, pijú ho totiž všetky sociálne skupiny bez rozdielu. "Pivo sa pije pre chuť, tradíciu, pije sa od smädu, má nezanedbateľnú energetickú hodnotu. Dokonca keď sa porovnávali vitamínové a výživné hodnoty piva a mlieka, pivo z toho vyšlo víťazne," pripúšťa Bunčák. Spotreba piva rastie celosvetovo, na Slovensku však skôr stagnuje až klesá. Podľa výkonného riaditeľa Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Romana Šustáka to čiastočne môže súvisieť s nárastom spotrebnej dane z piva v roku 2003.

Slovák v ročnom priemere vypije okolo 80 až 90 litrov piva. Česi pijú dvakrát viac, v tejto disciplíne dokonca držia svetový primát - zaostávame však i za ostatnými pivovarníckymi krajinami. Takže ak nabudúce dostanete chuť na tento ušľachtilý nápoj, neváhajte. Pitím piva rozvíjame prastaré tradície a navyše zlepšujeme naše štatistiky v porovnaní so zvyškom vyspelého sveta.