Piatok 10.7.2020   oslavuje Amália zajtra pozýva na pivo Milota

6965 podnikov 

História - košické pivovarníctvo II.

http://www.kamnapivo.sk/webtron/historia-kosicke-pivovarnictvo-2.html

31. júl 2009, 10:00
Alžbeta Linhardová, 17. 3. 2006
História - košické pivovarníctvo II.Pivo sa už nikdy variť nebude, ale komín ako symbol zostane
Pred týždňom sme uverejnili prvú časť histórie pivovaru na Floriánskej ulici, ktorý by na budúci rok oslávil 150 rokov existenice. Mohol, ale neoslávi. Zo známej výrobne penivého moku je dnes kopa rozpadajúcich sa ruín. Sprievodcu v prvej časti nám robil Gustáv Bauernebl, priamy potomok bauerneblovského rodu. Dnes v opise udalostí, ktoré sa viažu k výrobe piva na Floriánskej ulici, pokračujeme.

Prvú časť spomienok sme skončili pred rokom 1948. V tom čase už z trojice bratov a posledných majiteľov pracoval v pivovare iba najmladší - Andrej. Otec G. Bauernebla - Gustáv, zomrel v roku 1936 a strýko Konštantín sa v roku 1944 odsťahoval do Rakúska.

"Hoci v tých časoch platila zásada, že bývalý majiteľ nesmie vo svojej niekdajšej fabrike robiť, Andreja mali robotníci radi," spomína G. Bauernebl. "Preto sa mu od prezidenta Eduarda Beneša dostalo začiatkom roku 1947 výnimky, a v pivovare mohol byť zamestnaný. Na starosti mal dopravu. No bol tam iba rok, do zoštátnenia pivovaru v roku 1948." Do vedenia fabriky sa najprv postavil 5-, neskôr 7-členný závodný výbor. Jeho úlohou bolo čo najskôr spustiť výrobu. Závodný výbor však pivovar nemohol riadiť, preto bola v duchu zásad Košického vládneho programu na fabriku s viac ako 50 zamestnancami uvalená dočasná národná správa.

G. Bauernebl sa počas rozprávania viackrát pozastavil nad tým, že po vojne nielen prišli o všetko, ale boli aj prenasledovaní. Pritom podľa neho sa Bauerneblovci previnili iba tým, že mali fabriku, predávali dobré pivo a dávali ľuďom prácu. "Počas vojnových rokov moji predkovia znížili pracovný čas z 8 na 7 hodín, len aby nemuseli prepúšťať, a každý človek dostal aspoň nejakú plácu. Z rozprávania viem, že zamestnanci si mohli každý deň odniesť domov 2 litre piva. Nikto teda nemal dôvod kradnúť. Môj dedo i jeho otec dali každý rok pre jedného z najstarších a najverných zamestnancov postaviť v ´Onči´ dom. Na kľúč. Bola to robotnícka štvrť nad sladovňou. Takí to boli vykorisťovatelia."

Keby skutočne niečo proti republike spáchali, odplatu voči nim by G. Bauernebl pochopil. To sa ale nestalo, a on do dneška nepozná odpoveď na to, čím sa previnila jeho mama, ktorá po otcovej smrti sama vychovávala jeho a brata. Ako sa dopustila zrady proti republike? Alebo čo mohli urobiť on s bratom, ktorí boli v tých časoch deťmi? "Boli sme však odsúdení rovnako ako tí, čo voči republike skutočne spáchali ohavnosti. I na nás platili Benešove zákony, čiže kolektívna vina. A nedá sa s tým nič urobiť. Rodina Bauerneblovcov sa v roku 1945 prihlásila k maďarskej národnosti. Ten, kto sa vtedy prihlásil k maďarskej alebo nemeckej národnosti a žil na Slovensku, na toho sa vzťahovali Benešove zákony," vysvetlil G. Bauernebl.

Zvyšovanie výroby
Na ich základe sa 25. októbra 1945 skonfiškoval majetok účastinnej spoločnosti Bauernebl a syn. V roku 1948 bol pivovar znárodnený a pod názvom Košický pivovar 6. mája 1948 odovzdaný Slovenskému nápojovému priemyslu, n. p. V apríli 1949 boli ku Košickému pivovaru pričlenené závody v Poprade, Levoči a Michalovciach. V júni 1949 došlo k zmene mena - vznikli Východoslovenské pivovary, n. p. Košice. Po pripojení sódovkárne sa v roku 1961 názov znovu zmenil, vytvorili sa Východoslovenské pivovary a sódovkárne, n. p., podnikové riaditeľstvo v Košiciach.

Názvy sa menili, hlavná náplň fabriky nie. Stále sa v nej varilo pivo. Potvrdil to náš ďalší pamätník Ladislav Mihók. Prah fabriky, ktorej upísal celý život, prekročil ako 17-ročný v roku 1938. "Keď som sa vo fabrike vyučil, postupne som pracoval na všetkých oddeleniach, ktoré v pivovare boli. Po troch rokoch som spolu s ďalšími učňami urobil záverečné skúšky a ako ´hotový´ človek sa dostal k vareniu piva. Pracoval som aj vo výkupe, v chladiarni i na ďalších pracoviskách." Po odchode na front a návrate v roku 1946 L. Mihók opäť zakotvil v pivovare. Najčastejšie robil tzv. sládka, teda pri výrobe sladu. Tým bol až do roku 1964.

"V pivovare som prežil i rekonštrukciu. Rozdelená bola na štyri etapy a prebiehala bez toho, aby bola výroba prerušená." Produkcia podľa L. Mihóka dokonca stúpala. Kým v roku 1956 sa vyrobilo 253-tisíc hektolitrov piva, v roku 1965 už 360-tisíc hektolitrov. "V roku 1964 som bol preradený do Veľkého Šariša, kde sa začal stavať nový závod. Robil som tam vedúceho výroby. O niečo neskôr v Košiciach došlo k ďalšej zmene. K pivovaru na Floriánskej bol pričlenený šarišský závod, popradský i závod na výrobu sladu v Michalovciach. Tieto štyri sa dostali pod spoločný podnik Východoslovenské pivovary a sladovne, národný podnik Košice. Zo mňa v roku 1972 urobili riaditeľa závodu Košický pivovar."

Vo výrobe, ako pokračoval L. Mihók v spomienkach, pozornosť venovali hlavne produkcii fľaškového piva. Možno si konzumenti ešte spomenú na značku Primus. Bolo to 12-stupňové pivo. Išlo aj na export, napríklad do Maďarska, kam sa ročne vyviezlo 60-tisíc hektolitrov. "Okrem toho sme vyrábali košické svetlé i tmavé 7-stupňové a tiež 10-stupňové pivo. Kým v roku 1974 dosiahla produkcia piva 26 682 hektolitrov, v roku 1981 už 135 941 hektolitrov piva ročne."

Napriek tomu, že pivo sa bez sladu nedá vyrobiť, čas ukázal, že je rentabilnejšie ho dovážať. Preto sa stará sladovňa, a kvôli nevyriešeným technickým nedostatkom aj v susedstve postavená nová sladovňa (obe na Moldavskej ceste), odpredali Prioru. Ten ich zmenil na sklady. "V roku 1982 si závod pripomenul 125 rokov existencie. Pre mňa to bol popri oslavách aj čas odchodu do dôchodku. Celkom som však neodišiel, pretože som prešiel pracovať na podnikové riaditeľstvo, kde som mal na starosti výkup jačmeňa. Takto to fungovalo do roku 1989," doplnil informácie o svojej kapitole života v Košickom pivovare Ladislav Mihók.

Od predaja ku konkurzu
Po nežnej revolúcii sa všeličo zmenilo. Okrem iného sa rozbehli kontroverzné privatizácie, ktoré na Slovensku priniesli rozpad a krach mnohých podnikov. Nevyhli sa ani Košiciam a pivovaru, ktorý skončil prevádzku medzi prvými. Mnohí Košičania a najmä milovníci penivého moku dúfali, že iba dočasne.

Fond národného majetku (FNM) SR odpredal 100 % akcií Košického pivovaru spoločnosti Rekamo Cassovar, s.r.o Košice (polovičný podiel v nej mal banskobystrický pivovarník Pavol Čupka). No pivovaru to nepomohlo. V auguste 1995 spoločnosť Rekamo Cassovar výrobu obnovila, ale vedeniu sa plány nedarili a stratené odbytové trhy už späť nezískalo. FNM spolu s Investičnou a rozvojovou bankou preto predali založený majetok podnikateľskej skupine Alexandra Rezeša. Ani po tomto kroku sa želaný úspech nedostavil. V roku 1997 sa v pivovare prestalo variť a areál o rozlohe 2,3 hektára stíchol.

"K tomuto obdobiu mám vlastný poznatok," dozvedáme sa od G. Bauernebla. "Posledný prevádzkovateľ pivovaru ma oslovil, či by som súhlasil s použitím mena Bauerneblovcov na etikete jeho piva. Hoci tvrdil, že bude vyrábať dobré pivo, rázne som odmietol. Náš rodinný podnik robil pivo, ktoré malo zvuk. Nie ako to, čo oni robili. Darmo ho nazval Eisenbeer (železné pivo)..." G. Bauernebl sa z počutia tiež dozvedel, i keď netvrdí, že je to stopercentne pravda, že tri pramene bohaté na vodu, ktoré boli v areáli pivovaru, už v roku 1994 ktosi zamuroval. Odkiaľ sa získavala voda na varenie piva je teda veľkým otáznikom.

Z Obchodného registra Obvodného súdu v Košiciach sa dozvieme, že 29.1.1996 bola do registra zapísaná spoločnosť Petrol, a.s., Štúrova 3, Košice. No ešte v tom istom roku bol daný návrh na zápis zmeny. Z registra sa vymazalo obchodné meno Petrol a zapísal sa Košický pivovar, a. s. so sídlom na Floriánskej 23. Po ďalších dvoch rokoch (28.8.1998) sa do obchodného registra uznesením Krajského súdu v Košiciach dostáva zápis, že na majetok dlžníka - Košický pivovar, a.s. - je vyhlásený konkurz. Stanovený bol správca konkurznej podstaty. Ten v roku 2000 predal väčšinový balík akcí prešovskej firme Opal Fytos s.r.o. Keď správca svoju úlohu splnil, 11.11.2002 navrhol súdu konkurz zrušiť. To sa aj stalo. V registri Okresného súdu Košice I sme sa dočítali, že Krajský súd uznesením zo dňa 20.11.2002, právoplatným 9.1.2003, zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Košický pivovar, a.s. Košice.

Aj počas tejto "papierovačky" sa už od roku 2000 v priestoroch pivovaru pohybovali ľudia i technika. Nič však nestavali, len rozoberali rozpadajúce sa objekty s najviac narušenou statikou, aby sa mohli realizovať plány nového majoritného majiteľa pivovaru, a to spoločnosti Opal Fytos, s.r.o Prešov. Vtedajší hovorca spoločnosti a správca objektu Ing. Imrich Janovčík v článku pre Nový čas o situácii pivovaru povedal: "To, čo sa nepodarilo rannému kapitalizmu, dvom svetovým vojnám ani celosvetovej kríze, dokončili slovenskí manažéri, ktorí pivovar doviedli ku krachu." Slová, ktoré vyriekol v roku 2000, výstižne opísali tragickú situáciu, do ktorej sa pivovar dostal. A hoci prešlo takmer šesť rokov, na nohy sa už nepostavil...

Búranie od mája
"Nepopieram, že pre nezainteresovaného vyzerá areál bývalého pivovaru tak, ako v roku 2000, keď sme ho kúpili," dal nám za pravdu Ing. Štefan Janovčík, majiteľ spoločnosti SDH, s.r.o Prešov, ktorá je vlastníkom územia i budov. (Vlani sa firma Opal Fytos premenovala na SDH.) "Od roku 2000 sme vyvíjali úsilie a hľadali investora, ktorý by pomohol zmeniť toto polohou určite krásne územie v centre mesta na niečo iné ako zbúranisko. Nedarilo sa to a do nedávnej minulosti, kedy sa naše rokovania dostali do úspešnej a zdá sa, že aj poslednej fázy. Našli sme silného investora z Bratislavy."

Vďaka nemu, ako pokračoval Ing. Janovčík, je na svete rozsiahla štúdia využitia areálu. Územie sa bude ťahať od pivovaru cez asanačné pásmo až hore ku Kauflandu a vyrastie tam polyfunkčná zóna. Ráta sa v nej s obchodmi, kinami, reštauráciami i rezidenčným, teda nadštandardným bývaním. "Čo všetko tam bude sa ešte nedá presne popísať. Detaily sa upresňujú aj podľa požiadaviek mesta," pokračoval Ing. Janovčík. "Súčasťou globálneho riešenia je zmena využitia pivovaru. Minulý týždeň sa podrobnosti dohodli s investorom, ktorý v spolupráci s Útvarom hlavného architekta robí vizualizáciu celého priestoru. Pôvodne mali niektoré objekty pivovaru ostať, no súčasné riešenie je iné. Plánuje sa zbúrať všetky."

Na tento krok je vydané búracie povolenie, ktoré platí do konca roku 2006. Podľa Ing. Janovčíka sa s búračkami začne asi v máji. "V týchto dňoch stojíme pred záverečným podpisom zmluvy s firmou, ktorej meno ešte nechcem zverejniť. Čakáme už len na jeden dokument z katastra. Najneskôr v apríli by mali byť všetky náležitosti dotiahnuté. Potom celý projekt predstavíme verejnosti."

Štúdia je údajne veľmi zaujímavá a keď sa všetko podarí zrealizovať, na dnes ešte nevzhľadnom mieste vyrastie pre Košičanov príjemné prekvapenie. "Pivo sa síce na Floriánskej ulici už variť nebude, ale komín, ktorý tam je, by mal aj potom ako symbolika pivovaru ostať," dodal Ing. Janovčík.
Ak tu tvoj obľúbený podnik nie je, pridaj ho a budeš jeho zakladateľom. Páči sa ti KamNaPIVO? Povedz o ňom kamarátom.Čo zlepšiť? Sme zvedaví na tvoj názor.
Uvádzané informácie pochádzajú v prevažnej miere od verejnosti, preto nemôžeme garantovať ich pravdivosť a presnosť. Každý môže údaje aktualizovať.
Obsah týchto stránok je chránený autorským zákonom © Použitie pre iné ako osobné účely je bez povolenia prevádzkovateľa zakázané.
Reklama na portále