Pivné potulky po Slovensku 2020 8. Žilina Salón Piva 2.

Salón Piva v Žiline v príjemnom prostredí Stanica Žilina - Záriečie ponúkol prezentovať sa regionálnym remeselným, či kočovným pivovarom, a tie to aj využili. Koštol som však aj pivá od moravských Axiom Brewery a bardejovského kočovného pivovaru Berhet.

Asi najširšiu ponuku pivných špeciálov mal žilinský, nie len kočovný pivovar Beervana (prevádzkuje aj svoj pivný pub). Niektoré ich pivá som dal aj dva, či tri krát. Číslo pred názvom piva značí poradie v akom som ich skúšal.

Stánok kočovného pivovaru Beervana (Žilina)

3. Weizept (Hefeweizen, 12°, 4.9%alk.), tento weizen som si dal nakoniec až tri krát, prečo?, jednoduchá odpoveď, tak chutný, svieži a štýlovo čistý weizen z domácej produkcie remeselných pivovarov som dávno nepil.      

Príjemná, čistá vôňa po banánoch, veľmi jemne korenisté po klinčekoch, jemná kyslosť po pšenici, mierne kvasinky, zladené. Svetložltá farba, tekutina zakalená, bahnitá. Pena snehobiela, pevnejšej štruktúry, trvácna. V chuti sladový základ, jemná pšeničná kyslosť, ovocné banánové tóny, svieža pikantnosť, jemné ihličkovanie na konci jazyka. Veľmi nízka chmeľová horkosť. Telo stredne plné, až plnšie, vyššie sýtenie, svieže. Weizen vo veľmi dobrej, ba (v tom čase) špičkovej kondícii... preto som si ho zopakoval až tri krát (hmmm, a nedošlo an iné pivá z iných pivovarov). Hodnotenie (9, 3, 3, 18, 3, 3, 7.5) 46.5 - 93 - 9.3/10

4. Fancy Kalamansi (Session IPA, ochutená, 9°, 3.8% alk.), toto exotické ovocie, teda kalamansi,  vie samotné osviežiť a v spojení s niektorým svetlým ejlom aj spríjemniť a zvýšiť piteľnosť príslušného nápoja. Pred dvoma, troma rokmi sa mi pyré z tohto ázijského citrusového plodu osvedčilo pri pridaní do witbieru.    

Ľahká, nenásilná ovocná aróma ktorej dominuje vôňa po pridanom ovocí, jemne kyselkavé, jemná chmeľová aróma po kôre citrusov - grepu, mandarínky, ale aj mierne po živici, celkovo zladené, previazané. Jantárová farba tekutiny, ktorá je skoro číra, pena stredne vzsoká, až nižšia, jemnejšia, stredne trvácna, ale zanecháva stopu. V chuti prevláda chuť po citrusovom a tropickom ovocí, kôre citrusov, mandarínky s ľahkou sviežou chuťou pridaného kalamansi. Horkosť je nižšej intenzity, telo ľahšie, stredne, primerane nasýtené, na chvostíku suchšie. Príjemné, ľahké pitie, bez prekážok. Myslím si, že dnes si zaslúži toto hodnotenie (8, 3, 2.5, 17, 3, 3, 7) 43.5 - 87 - 8.7/10

5. Red Army (Red Rye IPA, 15°, 6.2% alk.)

Už pri vôni mi prekážala dosť výrazná stopa po karameli, ale ešte viac po kukuričných pukancoch, jasný to znak prítomnosti diacetylu, hmm, táto vôňa predsa ani do ražnej ipy nepatrí, mierne to zachraňovala stopa po kôre citrusov, v pozadí jemne sladová linka, trochu aj korenitosti, ale aj tak vôňa sa javila ako veľmi lenivá, ťažšia. Farba tmavo jantárová, až mahagónová s ľahkým rubínovým odleskom, tekutina číra. Pena hustá, priam krémovitej štruktúry, pevná, trvácna. V chuti sladovo-karamelový základ s chuťou po mede (oxidácia?), opečenom toaste, objavujú sa aj mierna chlebnatosť, trochu ovocné po tmavom lesnom ovocí a predsa aj v chuti je prítomný diacetyl, náznaky po kôre citrusov. Horkosť strednej intenzity, chmeľová po citrusoch. Stredne plné telo, mazľavé, stredne sýtené, skôr lenivé,  trochu to oživuje mierna korenitosť, pikantnosť. No, pre mňa takpovediac sklamanie, ražnú ipu si predstavujem bez prítomnosti diacetylu a hlavne takú razantnejšiu, suchšiu v chuti. Piteľnosť stredná a podľa mňa s chybami. Dnes nie viac ako (5, 3, 3, 12, 2, 1.5, 4) 30.5 - 61 - 6.1/10

6. Blending is the Future (blend Mangodzilla Milkshake IPA a Born To Be Sour Berliner Weisse), zaujímavý blend, spojenie dvoch rozdielných pivných štýlov. Mangodzillu som už párkrát pil, ich BW

 nie.  

Decentnejšia ovocno-kyselkavá vôňa, veľmi ľahko funky, celkom príjemne previazané. Broskyňová farba tekutiny, mierne zahmlená, pena stredne vysoká, jemné, drobnejšie bublinky, hustejšia štruktúra, stredná retencia. Menej ovocných chutí, ako by som očakával, ľahko kyslasté. Horkosť nízka, skoro nebadateľná. Stredne plné telo, nižšie sýtenie, celkovo dobre piteľné, bez zábran, asi je to na tomto experimentálnom, možno, jednorazovom blende najdôležitejšie. Celkom sadlo (7, 3, 3, 15.5, 3, 2.5, 6) 40 - 80 - 8.0/10

12. Bloody Sour American Wheat (Hibiscus-Raspberry Sour American Wheat, 14°, 5.1% alk.)

Svieža ovocná aróma po malinách a jemná kyselinka po pšeničnom slade je previazaná s ľahkou korenitosťou, bordová farba tekutiny, číra. Pena stredne vysoká, veľmi jemné bublinky, krémová štruktúra, dobrá retencia. V chuti decentne ovocná kyslastá linka po nezrelých malinách, mierne funky, telo stredne plné, sýtenie stredné, suchší chvostík. Veľmi príjemné a ľahké pitie. Prekvapenie v tom dobrom (8.5, 3, 3, 17.5, 2.5, 3, 7) 44.5 - 89 - 8.9/10     

14. Mangodzilla Milkshake DIPA (Double IPA, Milkshake DIPA ochutená, 18°, 7.5% alk.)

Túto špecialitku som okúsil pár krát z fľaše, bolo to počas tvrdších opatrení počas "koronových dní", keď sa nedalo v podstate nikde chodiť, takže som si objednal v Beervane celý ich dostupný sortiment pív. Bola medzi nimi aj Mangodzilla a tak mi v tom čase padla, že som si objednal 15 litrov v sude (ale tuším, že to bola len 14°). Myslím, že sme si ju parádne užili, takže som ju nemohol vynechať ani tentoraz. Hneď na začiatok pripomeniem, že okrem pocitu, že najlepšie dni už boli, ešte vždy vykazovala vysokú kvalitu a piteľnosť.    

Príjemná, čistá a výraznejšia aróma mixu po citrusovom a exotickom ovocí (mango, pomaranč), zladené. Jantárovo-oranžová farba tekutiny, mierne zahmlená. Pena vyššia, hustá, priam krémovej štruktúry, zanecháva stopy, trvácna. V chuti v prvom momente plná ovocná linka, mierne nasládlá po laktóze, džúsový charakter, prvotné znaky začínajúcej oxidácie. Intenzita chmeľovej horkosti je potlačená prítomnou laktózou a výraznejším ovocným charakterom. Telo plnšie, hladké, menej, až stredne sýtené, hladký ovocnomliečny záver. Aj cez vek, ešte vždy v slušnej kondícii, dobre piteľné. (Poznatky z ochutnávky počas "korony" sprístupním, keď nájdem poznámky :) ? :(, ale bodovo som dal vtedy tuším 9.3/10). Dnes asi takto (8.5, 2.5, 3, 15.5, 2.5, 2.5, 6.5) 41 - 82 - 8.2/10

15. Milk in Up Special (Milk Stout ochutený, Coffee Vanilla Oatmeal Milk Stout, 18°, 6.9% alk.), pravdepodobne limitka, ktorej základom je ich Milk Stout. Jedno zo záverečných pív na žilinskom Salóne Piva (druhé od Axiom - Evening Sea Baltic Porter).

Hladká aróma po horkej, tmavej čokoláde, čerstvom espresse, kávovine, zladené s decentnou arómou po sušenom mlieku, vanilke, plné vo vôni. Farba tekutiny tmavohnedá, až čierna, jemný rubínovo-mahagónový odlesk, nepriehľadná. Pena stredne vysoká béžovej farby, hustejšia s celkom dobrou retenciou, po troch minútach sa vytvorila lisinka, ostal prstenec. V chuti plnšia sladová kostra, jemne nasládlé s jasnou stopou po mliečnom cukre s prechodom ku kávovej horkosti, jemná stopa vanilky (ani náznak kyslosti), dobre prepojené. Telo stredne plné, sýtenie skôr nižšie ako stredné, hladký záver. Veľmi dobre spracované, čisté tóny, dobre piteľné. Mám rád milk stouty a tento mi ulahodil. (8.5, 3, 3, 18.5, 3, 3, 7.5) 46.5 - 93 - 9.3/10  Čerešnička na záver.

Pozn. : ako hodnotím pivo: 1. Aróma (1 - 10b.), 2. Farba (1 - 3b.), 3. Pena (1 - 3b.), 4. Chuť (1 - 20b.), 5. Horkosť (1 - 3b.), 6. Pocit v ústach (1 - 3b.), 7. Celkový dojem (1 - 8b.)