Piatok 14.8.2020   oslavuje Mojmír zajtra pozýva na pivo Marcela

6967 podnikov 

Veľkonočné chute Art Ambassadorov Pilsner Urquell

http://www.kamnapivo.sk/webtron/velkonocne-chute-Art-Ambasadorov-Pilsner-Urquell.html

13. marec 2013, 13:50
TS
Veľkonočné chute Art Ambassadorov Pilsner Urquell

K Veľkej noci neodmysliteľne patria lahodné jedlá a nápoje, s ktorými sa oslava sviatkov jari neodmysliteľne spája. Pivo Pilsner Urquell ponúka vďaka kombinácii unikátnych ingrediencií, jedinečného procesu výroby a majstrovstva miestnych sládkov zážitok z výbornej chuti, ktorá dokonale obohatí každé veľkonočné stolovanie.

Tradície osláv sa v jednotlivých regiónoch a kútoch sveta mierne líšia, avšak ich spoločným menovateľom zostáva príprava rôznych špecialít či tradičných jedál. Svoj tajný recept na dokonalú chuť prezradil aj populárny herec Ady Hajdu. „Keď sa vraciame domov zo šibačky, je pre mňa dôležité, aby človek po intenzívnom hodovaní aj dobre trávil. Musím všetkým odporučiť jednu fintu, lebo väčšina ľudí doma nemá tie správne pivné poháre. Ja si dobre vychladenú Plzeň zvyknem dávať do pohára na stopke a to je taká úžasná chuť, ktorá je sviatkom sama o sebe,“ hovorí sympatický herec, vášnivý golfista a držiteľ titulu Art Ambassador Pilsner Urquell.

Jedinečnosti chuti sa podrobnejšie venuje Václav Berka, starší obchodný sládok Plzeňského Prazdroja a svetovo uznávaný odborník v oblasti pivovarníctva: „Jednak sú to unikátne suroviny ako mäkká plzenská voda, svetlý slad vyrobený vo vlastnej sladovni, kvasinky typu H a žatecký chmeľ, ktorý možno považovať za najlepší na svete. A svoju ruku k dielu vo výraznej miere pridáva aj unikátny proces výroby – práca s vyhrievaním priamym ohňom, ktorý pomáha rozvinúť zlatú farbu, dáva pivu vôňu sladových zŕn a vyváženú karamelovú chuť. Aj vďaka tomu môže pivo Pilsner Urquell ponúkať ľuďom na celom svete jedinečný chuťový zážitok už 170 rokov.“

Zvyky a tradície spojené s Veľkou nocou prezradil aj svetoznámy tenorista a držiteľ titulu Art Ambassador Pilsner Urquell, Peter Dvorský: „Veľká noc sa mi spája s nádhernými detskými zážitkami chlapca na dedine. Chodili sme polievať dievčatá a to nie iba symbolicky, ale veľkým množstvom vody a voňavkou. V detstve sme si dokonca na dedine vyrábali vlastné voňavky, keď sme do liehu pridávali fialky či ďalšie kvietky. Niektoré biele blúzky potom aj zle dopadli, ale my sme mali z toho ohromnú radosť, aké vynálezy sme zmajstrovali. Vyrábali sme si aj vlastné korbáče. Aktuálne zostala táto tradícia už len v rámci mojej rodiny. Ja mám tri ženy: dve dcéry a manželku. Vždy si na ne vymyslím nejaký fór. Dokonca už vopred vyberám vône, aké majú rady. Kedysi som totiž používal voňavky podľa vlastného výberu, veľmi aromatické, a to sa nie vždy stretlo s patričným uznaním. Čo sa gastronómie týka, u nás v Hornej Vsi mali mnohé rodiny v období okolo Veľkej noci vyvesené šunky či klobásy po zabíjačke a tieto dobroty spolu s varenými vajíčkami ponúkali šibačom. Tradícia Veľkonočného slávnostného obeda u nás spočívala buď v jahniatku alebo kozliatku. Za posledné roky uprednostňujeme jahňacinu. K hodovaniu počas Veľkonočných sviatkov u nás doma nemôže chýbať ani dobre vychladená Plzeň, ktorá sa dokonale hodí k mojim obľúbeným jedlám a navyše sa mi po nej výborne trávi.“

 

 

Zvyky, tradície a veľkonočné zážitky Art Ambassadorov Pilsner Urquell


Peter Dvorský
Svetoznámy tenorista

„Čo sa týka špeciálneho zážitku, napadá ma hneď jeden. V neskorej puberte sme chceli ako veľkí frajeri celej dedine ukázať, ako sa majú dievčatá polievať. Chodili sme partia piatich kamarátov a často sa nám stalo, že sme sa pooblievali navzájom, pretože šikovné dievčatá sa nám v správnom momente dokázali uhnúť a schytali sme to jeden od druhého. Veľmi romantické bolo tiež súťaženie v tom, kto nazbiera najviac varených vajíčok ako výslužku. Môj starší brat ich miloval, až kým sa ich raz počas šibačky neprejedol a odvtedy ich nemôže ani cítiť. Zaujímavý bol tiež zvyk, ktorý dával dievčatám možnosť revanšu – na druhý deň, po tom ako sme ich pooblievali, nás prišli vyšibať korbáčom.“

Veľkonočná jahňacina Petra Dvorského

Mladú polovičku jahňaťa jemne poumývame, vysušíme a rozdelíme na tri kusy. Prvé dva kusy, stehno a lopatku, zbavíme najväčších kostí, aby sa nám zmestili do pekáča. Mäso nasolíme, potrieme korením a provensálskymi bylinkami a položíme do pekáča, v ktorom máme už pokrájanú cibuľu na mesiačiky v cca 7 mm vrstve. To všetko je na vymastenom pekáči. Stehno a lopatku taktiež pokvapkáme trochou oleja a navôkol podlejeme (pridáme) 3 dcl bieleho vína. Pekáč prikryjeme alobalom, dáme do vopred predhriatej elektrickej rúry a pri teplote 140®C pečieme približne jeden a pol hodiny. Medzitým si pripravíme a pokrájame asi na 2 cm veľké časti: 1 červenú cibuľu, 2 malé cukiny, 2 mrkvy, 1 fenikel, 1 žltú papriku (kapiu) a k tomu 50 g zázvoru nastrúhame na jemno. Po odstránení alobalu z pekáča pridáme túto zeleninovú zmes k mäsu, obložíme ho, prilejeme opäť biele víno a zapečieme pri teplote 150®C (cca 30 minút) do jemne červena. Tretia časť jahňaťa, rebrá, sú ideálne a šťavnaté, keď sa naplnia jarnou plnkou. Na ňu potrebujeme: 40 dkg naškrabanej kuracej pečienky, 2 stredne veľké cibule (nadrobno pokrájané), 3 vajcia, 6 – 7 rožkov, 1 dcl vody a podľa chuti možno použiť aj majoránku, soľ, nadrobno pokrájaný zelený petržlen a korenie. Keď máme plnku vymiešanú, pripravíme si pekáč, ktorý dobre potrieme olejom a takisto potrieme olejom z oboch strán aj rebrá, ktoré boli predtým osolené. Plnkou vyplníme rebrá tak, aby maximálne zakryli všetky kosti. To všetko pečieme neprikryté pri teplote 140®C po dobu asi 1 – 1,2 hodiny a občas podlievame vodou. Keď plnka dosiahne zlatisto hnedú farbu, pochúťka je hotová. K jarnej jahňacine u Dvorských podávame najčastejšie hlávkový šalát v sladkokyslom náleve. A aby sme dokonale vychutnali náš kuchársky výtvor, zapíjame ho krásne vychladeným plzenským ležiakom.

prof. Stanislav Stankoci
Akademický maliar, grafický dizajnér, rektor VŠVU v Bratislave

„Predovšetkým je to o akomsi osobnom aj rodinnom precitnutí, v ktorom je trochu upratovania, viac rodinného súzvuku a ak to počasie dovolí, tak aj spoločného trávenia času v prírode. Tak ako to už býva aj v iné sviatky - mám na nich rád kontrast v príprave aj užívaní jedla, keď sa pôstne jedlá striedajú mäsitými. Od detstva mám v mojom rodisku s veľkonočnými sviatkami spojenú chuťovo vynikajúcu, ale na trávenie veľmi náročnú „smaženicu“ domáceho údeného mäsa, klobásy, slaniny a na tvrdo uvarených vajíčok, ako príloha - čerstvý chlieb, chren a cvikla. V súčasnosti uprednostňujem "zelenú" Veľkú noc. K dobrému jedlu vždy patrí aj dobré pivo. Samozrejme, vždy dávam prednosť tomu najlepšiemu z Plzne.“


prof. Milan Čorba
kostýmový výtvarník

„Na rozdiel od Vianoc, Veľkonočné sviatky neboli v rodine veľmi uprednostňované, spájali sa dôslednejšie s náboženskou vierou, s vidieckym prostredím, s jarnou prírodou a to u nás v Bratislave nebolo až tak presvedčivé. Vlastne len tá jarná príroda, výlety, návšteva Tatier, ktoré sú dodnes každoročnou súčasťou rodinnej tradície Vianoc, boli z času na čas súčasťou Veľkej noci. Ak sme boli doma, dodržiavali sme tradíciu v jedlách a nápojoch. Na Veľký piatok sme držali pôst, na Bielu sobotu sme sa tešili na šunku, vajíčka na tvrdo, zelerový a zemiakový šalát, na Veľkonočnú nedeľu sme jedli moriaka a jarné rezy. Na náš stôl tiež rozhodne patrí aj Plzeň ako súčasť Veľkonočných sviatkov. Dobrodružné zážitky sme mali my rodičia, deti aj vnúčatá najmä na Veľkonočný pondelok. Myslím si však, že návštevy spolužiačok sa vekom vytrácali, trvali obvykle tak tri – štyri sezóny. Ja osobne som ako šuhajko prvýkrát ochutnal vaječný a čokoládový likér a zakladal som si na počte „vyšibaných“ vajíčok.“

Ady Hajdu
Herec

„Veľkonočné sviatky sa mi spájajú s detstvom. Vyrastal som v takom tehlovom päťposchodovom dome na Trnavskej ulici oproti športovej hale, kde prevládala počas sviatkov skvelá atmosféra. Chodili sme šibať a dievčatá, ktoré sa nám páčili viac, potom mali o niečo červenšie lýtka. Dôležité však bolo, že sme všetci mali rovnakú voňavku. Bola to taká bulharská hnusoba vyrábaná z ruže a tie chúďatká, ktoré sme ňou postriekali potom ešte tri mesiace smrdeli. Išlo nám teda hlavne o baby, ale motivujúce boli aj peniaze – päťdesiat halierov, korunu a ak sme niekde náhodou dostali päť korún, tak sme mali slávnosť. Dostávali sme tiež uvarené vajce na žlto, čierno, na zeleno či vymaľovanú kraslicu, ktorú dievčatá vytvorili na pracovnom vyučovaní. Bola to úžasná atmosféra, ktorá vládla vo všetkých vchodoch nášho domu. A to nám stačilo. V pivnici sme sa potom stretli a ukazovali si, kto koľko a čo vyšibal a okrem toho sme si podebatovali o našich zážitkoch, či sa náhodou niekomu nepodarilo chytiť nejakú dievčinu za nôžku. V pubertálnom období to už bolo lepšie, pretože sme mohli chodiť po celom meste šibať spolužiačky. Vtedy sme už nebrali ako výslužku peniaze, pretože to by bolo trápne, ale zvykli nás pohostiť a niečo nám aj naliať. No a ja som toho nikdy veľa nevydržal, takže som si zvyčajne pamätal len prvé tri spolužiačky. No a teraz aktuálne sa na to dívam opäť ináč. Podľa mňa nemôže mať rada tradíciu oblievania a kúpania žiadna žena a ak áno, tak sa len pretvaruje, že je šťastná, keď ju práve manžel oblial vedrom vody, vyšibal korbáčom a ona mu má za to dať vajíčko. Moja mama je však zvyknutá, že ju jej synovia prídu vyšibať . V prípade môjho syna, ktorý má 15 rokov a 190 centimetrov to bude veľmi zaujímavé, či sa tento rok babku ešte rozhodne vyšibať, ale vidina výslužky ho určite motivuje. V súčasnosti už teda skôr vnímam Veľkonočné sviatky ako obdobie, kedy máme možnosť tráviť spolu čas ako rodina a to či už golfom alebo napríklad na lyžovačke. Ako dospelá rodina tak už trochu upúšťame od tých klasických tradícii.
Čo sa týka jedla, moja mama zvykla variť všetky klasické jedlá, takže sme sa v tomto držali tradície.
Keď sa vraciame domov zo šibačky, je pre mňa dôležité, aby človek po intenzívnom hodovaní aj dobre trávil. Musím všetkým odporučiť jednu fintu, lebo väčšina ľudí doma nemá tie správne pivné poháre. Ja si dobre vychladenú Plzeň zvyknem dávať do pohára na stopke a to je taká úžasná chuť, ktorá je sviatkom sama o sebe. Čo sa týka jedla a Veľkej noci, pamätám si aj ako sme spolu Romanom Luknárom a našim pedagógom Paľkom Mikulíkom robili rôzne druhy klobás, aby boli na Veľkonočné sviatky hotové. Boli to úžasné chvíle, počas ktorých sme sa veľa rozprávali o umení a dokonca sme aj vymysleli viaceré divadelné hry, na ktorých sme potom neskôr pracovali.“

Ak tu tvoj obľúbený podnik nie je, pridaj ho a budeš jeho zakladateľom. Páči sa ti KamNaPIVO? Povedz o ňom kamarátom.Čo zlepšiť? Sme zvedaví na tvoj názor.
Uvádzané informácie pochádzajú v prevažnej miere od verejnosti, preto nemôžeme garantovať ich pravdivosť a presnosť. Každý môže údaje aktualizovať.
Obsah týchto stránok je chránený autorským zákonom © Použitie pre iné ako osobné účely je bez povolenia prevádzkovateľa zakázané.
Reklama na portále