Finalisti Pilsner Urquell Master Bartender 2012

Martin Repaský z Banskej Bystrice pracuje v rodinnom podniku, ktorý funguje už desať rokov. Obaja rodičia vyštudovali cestovný ruch a pracujú v oblasti gastronómie, a tak nebolo pre 26-ročného Martina náročné sa pre toto remeslo nadchnúť a naplno mu aj prepadnúť. Ako pravý profesionál postupne prešiel takmer všetkými pozíciami. „Osem rokov pracujem v rodinnej firme, kde som začínal ako čašník a postupne som si prešiel všetky pracovné pozície, až som skončil na mojom terajšom pôsobisku, teda ako head manager reštaurácie. Okrem toho mám za sebou leto vo Veľkej Británii, kde som pracoval ako čašník a barman v reštaurácii,“ rozpráva o svojich začiatkoch sympatický mladík, podľa ktorého nie je práca barmana pre všetkých. „Dobrý bartender musí ovládať nespočetné množstvo informácií, tvrdo pracovať, rýchlo sa učiť, byť odolný proti stresu a hlavne mať túto prácu rád. Veď človek, ktorý sa po šestnástich hodinách a štyristo vyčapovaných pivách usmieva a praje vám príjemný večer, musí byť pre svoju prácu aspoň trošku zanietený. Najradšej na mojom povolaní mám stretávanie sa so zaujímavými ľuďmi, ktorí vedia oceniť kvalitnú službu, a prácu s mnohými produktmi, do ktorých však, aby dokázali uspokojiť zákazníka, musíte dať aj niečo zo seba,“ dodáva skúsený bartender.

Zhoda náhod zapríčinila, že sa z 26-ročného Mareka Schulza stal barman. „Hľadal som brigádu –známy brigádnika, a tak som sa ocitol na druhej strane, teda za pultom,“ opisuje svoje začiatky Marek, ktorý začínal v malej krčmičke, neskôr zdokonaľoval svoje zručnosti v jednej z najlepších kaviarní a reštaurácií v Košiciach, až sa dostal do jednej z najkultovejších pivných prevádzok v Košiciach – Camelotu. Práca v „hospode“ nie je pre Mareka len o obyčajnom čapovaní piva. „Každý štamgast sa stáva maličkou súčasťou môjho života. Počúvam rôzne životné príbehy, ale každý sa končí pri prvom hlte piva. Tam sa začína nový príbeh a to je náplň mojej práce. Pohrať sa s pivom, kým ho hosť dostane na stôl, nechať v každom krígli kúsok seba a to ma naozaj baví,“ dodáva s úsmevom na tvári a verí v čo najlepšie umiestnenie v tohtoročnom národnom finále. Jeho najväčším snom je otvoriť si vlastnú krčmu s tým najlepším pivom na svete.

Komunikatívna študentka z Malaciek, 23-ročná Petra Sečkárová nedá na svoju prácu dopustiť, pretože je súčasťou výborného kolektívu a slová chvály má aj pre svojich nadriadených v Plzenskej reštaurácii. „Ak sa cítite v práci dobre, tak do nej chodíte s radosťou. Na mojej práci mám rada tú uvoľnenú atmosféru. Veľa sa v práci nasmejeme, či už s kolegami, alebo so zákazníkmi. Rada vidím, keď sa k nám zákazníci stále radi vracajú a z niektorých sa postupom času už stávajú priatelia. Je to fajn pocit, keď napríklad niekde nakupujem a niekto ma s úsmevom na tvári len pozdraví a popraje pekný voľný deň,“ hovorí barmanka, ktorá si pred svojím aktuálnym zamestnaním stihla vyskúšať niekoľko brigád, avšak popri štúdiu jej tento typ práce vyhovuje najviac. Súťaž berie ako výbornú skúsenosť a ako pravý súťaživý typ sa vo finále chystá zabojovať o víťazstvo.

Staré české filmy a túžba hostiť a ponúkať ľuďom výborné jedlo a nápoje boli dôvodom, prečo sa z 29-ročného Jána Obšatníka stal barman. Jeho snom je vlastniť prevádzku, v ktorej bude ľuďom ponúkať utopencov a hermelíny. Tie budú zapíjať lahodnou Plzňou, ktorú im, samozrejme, sám majster dokonale načapuje. Svoje remeslo si nadovšetko váži a zbiera skúsenosti všade, kde sa len dá. „Na svojej práci mám najradšej prácu s ľuďmi, od ktorých sa každý deň niečo nové naučím. Motivujú ma byť najlepším. Tri roky som poznával pravú českú kultúru v Prahe, kde ma veľmi veľa naučili miestni štamgasti. Svojim úsilím som sa dostal až na pozíciu „provozního“ v miestnej pražskej hospode,“ prezrádza finalista aktuálne pôsobiaci v Pilsner Urquell pube v Košiciach.

V Košiciach pôsobí aj ďalší finalista, 24-ročný Michal Lehoczký, ktorý k svojmu remeslu pričuchol už v rodinnom podniku. V súčasnosti pracuje v Camelote a jeho najbližším snom je víťazstvo a postup do svetového finále súťaže Pilsner Urquell Master Bartender 2012. „Najradšej mám kontakt s ľuďmi, s našimi hosťami, keď im dokážem ponúknuť to, čo práve chcú, teda jedno orosené. A čím je táto práca špeciálna? Možno tým, že svojím umením, keď to tak nazveme, uspokojím ľudí natoľko, že sa vrátia,“ vysvetľuje Michal, ktorý sa do súťaže prihlásil z vlastného záujmu a zvedavosti, či vie robiť veci lepšie ako ostatní. Vlastný podnik je sen, ku ktorému by sa rád dostal s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami.

Aj Bánovce nad Bebravou sa môžu pýšiť talentovanou barmankou, ktorá v súťaži reprezentuje svoju prevádzku Charme Caffe. Svoju profesijnú dráhu si 24-ročná Monika Krebesová vybrala už počas štúdia, keď sa zúčastňovala na rôznych barmanských súťažiach. „Toto povolanie je pre mňa špeciálne najmä v tom, že sa stále učím nové veci a stretávam veľa zaujímavých ľudí. Najlepšie na tejto práci je to, že každý deň je iný a niečím výnimočný. A preto by som sa aj v budúcnosti chcela venovať tejto profesii. Mojím snom je otvoriť si vlastný podnik, do ktorého môžem vložiť svoje predstavy, skúsenosti a dušu,“ rozpráva Monika.

Z malého mestečka Sabinov pochádza 23-ročný finalista Pavol Kravec, ktorý si svojou účasťou vo finále súťaže začal plniť jeden z veľkých cieľov. Prípadné víťazstvo by, samozrejme, s radosťou prijal, o to viac, že o povolaní barmana sníval už od svojich šiestich rokov. „Už ako šesťročný som sa chcel stať čašníkom. Mama mi namaľovala fúzy, obliekol som si bielu košeľu a motýlika a "obsluhoval" som na tetiných narodeninách. Časom som začal pracovať už počas základnej školy na spoločenských akciách. Tak som zistil, že toto povolanie je pre mňa ako stvorené. Pochopí to však len ten, kto si tým prejde. Nejde len o nosenie tanierov, miešanie nápojov, čapovanie piva alebo servírovanie vína. Je za tým niekoľko rokov tvrdej práce,“ hovorí barman pracujúci v penzióne Villa Regia v Košiciach. Na svojej práci najviac miluje pocit, keď vidí odchádzať spokojných zákazníkov, z ktorých sa postupne stávajú štamgasti.

Jeden z najstarších finalistov, 36-ročný Pavol Rýzek sa k remeslu barmana dostal po tom, ako absolvoval niekoľko diametrálne odlišných profesií. Pracoval v oblasti IT, organizoval kultúrne podujatia, až sa jedného dňa rozhodol otvoriť si v Senici krčmu, aby sa mohol venovať svojej vášni. Milovník tvrdej muziky verí, že sa mu podarí získať nové skúsenosti, spoznať zaujímavých ľudí a dozvedieť sa čo najviac o svojom obľúbenom zlatom moku z Plzne. „Na svojej práci mám najradšej pocit, keď vidím svojich zákazníkov spokojných a keď mi povedia, že máme najlepšie pivo v Senici. Z toho mám veľkú radosť,“ zhoduje sa s ostatnými finalistami a zároveň sníva svoj sen o malej chalupe na Orave, kde by mohol s rodinou tráviť príjemné chvíle pohody a oddychu.

Svojho zástupcu v súťaži má aj populárny Pub u Kohúta v Košiciach. Je ním 27-ročný Daniel Milan, pre ktorého je post barmana prvým trvalým zamestnaním. Na svojej práci má najradšej nostalgiu, pretože „pípu proste zbožňuje“. Menšie profesijné skúsenosti nahrádza svedomitou prípravou: „Dá sa povedať, že mám dlhodobo svedomitý prístup k práci. Všímam si, čo každý deň robím. Nejde totiž len o načapovanie piva, ktoré položíte na barový pult, musíte si všímať aj procesy pred čapovaním, počas neho a po ňom, organizovať si čašníkov, ich prácu. Takisto si treba všímať, ako sa pivo správa v rôznych štádiách čapovania – keď tank narazíte, čapujete inak, ako keď ste niekde v polovici. Takisto ráno – prvé pivá sa čapujú inak ako večer, keď už je pípa rozbehnutá,“ uzatvára sympatický barman.