Návšteva pivovaru Coors

Nakolko niektori z editorov travia leto za velkou mlakou, mohlo by sa zdat ze na tejto stranke budu chybat “fundovane” reserse zlatisteho moku zo slnkom zaliatych teras roznych krcmiciek a pohostinstiev. Veru to mi tu v amerike chyba najviac. Dufam, ze cast editorov, ktora ostala doma, robi pravidelne prieskumy a zodpovedne vyhodnocuje vzorky. No ani my tu daleko za Atlantikom nezahalame a prechadzame mnozstvom “pokusov a omylov” pri odhalovani odlisnosti v pivach medzi kontinentami .
Dali sme sa preto dokopy aby sme podrobili miestne pivo skuske. Ako odchovanci Zlateho Bazantu, Topvaru, Corgona, ale aj Budvaru, Staropramena a Amstela, necakali sme ziadne zazraky, skor len prijemne odpoludnie...
Nasa cesta smerovala do malebneho Goldenu – asi 10 minut autom za hranicami “Denver Metro Area”. Mestecko Golden mi velmi imponuje – lezi uprostred pekneho udolia. Nachadza sa tu hrob Buffala Billa a pivovar Coors, stvrty najvacsi v amerike a prvy co do mnozstva vyrobeneho piva na jednom mieste.
Pivovar ponuka bezplatnu prehliadku spojenu s ochutnavkou produktov. Poducili sme sa co-to o procese vyroby piva a po 40 minutach prehliadky podho, vrhli sme sa na ochutnavku. (Aha, este som nespomenul ucastnikov – Brano, Martin, Michal a Karolina a ja). Karolina je priamo z Ceskych Budejovic, takze kvazi z mekky pivovarnictva a dokonca jej babka pracovala v pivovare Samson. Michal rad pristupuje k celej problematiky z opacneho konca – teda nie produkcie ale spotreby. Takze jeho nazor bol velmi cenny. Brano pivo nepije - vodic sa hodi vzdy, ale zato Martin skvele zapadol.
V podstate capovali styri druhy piva: Prve – Belgian White– bolo vyrabane podla nejakej belgickej receptury – nefiltrovali ho, nepasterizovali a pouzivali na vyrobu psenicu. Bolo celkom fajn, lebo malo plnsiu chut ako klasicke americke piva a bolo matne, doma by sme sa po nom ani neohliadli, ale tu chutilo celkom zaujimavo a asi mu na kvalite pridalo aj to, ze bolo priamo zo suda – kegu. .
Druhe sme kostovali nejake irske cervene pivo – Red Irish Ki…neviemco - chut tohto bola tiez celkom dobra, dokonca sme sa zhodli, ze je este lepsie ako predosle. Malo velmi zaujimavu cervenu farbu, plnsiu chut (s tunajsim Budweiserom sa to neda porovnat), tiez by som ho v miestnych podmienkach odporucal.
Inak piva capovali do takych mensich poharov (jeden mohol mat tak 2.5 deci a pripominali nase pohare doma, co mame z ikei) a naozaj dojem z piva este zlepsovali. Pri vycape vam automaticky dali novy pohar, tak ste mali aj vizualny zaziok z pitia piva.
Ku kazdemu z tychto piv sa viazala nejaka historka, tak napriklad to irske pivo tu zacali vyrabat v osemdesiatych rokoch minuleho storocia, po tom, co skrachoval jeden Ir a dosiel do ameriky a zacal tu vyrabat to svoje pivo v koprodukcii s Coorsom.
O samotnom pivovare sme sa dozvedeli, ze bol zalozeny v sestdesiatych rokoch 19teho storocia, zalozil ho Albert Coors, ktory dosiel z nemecka bez dolara a bez znalosti jazyka a jedine co vedel je varenie piva. Tak tu rozbehol biznis a bum – American dream je na svete.
Dalsie pivo v poradi ako sme ich ochutnavali bolo Coors Light, nakolko ale americke piva nie su nic moc a tie light su na tom este horsie, tak sme radsej plynulo presli na Coors Original. Ten tiez nebol zly, ale tie predosle nam smakovali viac. Jediny mal klasicky vzhlad zlatisteho moku, ale nemal nejaku charakteristicku chut ako tie predosle, takze sa nam zdal dost fadny.
Este teda nieco k marketingu: tak 70% predaneho objemu tvori prave Coors Light (amikom asi chutia vodove piva), 70% predaneho piva je v plechovkach, 20% vo flaskach a 10% je v sudoch (kegoch).
Zaujimavostou a novinkou pre mna bolo, ze do piva pridavaju ryzu – asi kvoli skrobu.
No, ale naspat ku ochutnavke: Nakolko na stene za vycapom sa vynimala tabula: ze dakujeme, ze dodrziavate limit 3 vzorky “per observation”, tak sme uz akosi vklzi do povedomia vycapnikov. Po dalsie pivo sme poslali uz Brana, ten sice okostoval nejaky druh, ale radsej pil dr. pepper. Dokonca sme si ochutnali aj nealkoholicke pivo, ci ho vedia lepsie robit ako u nas, ale neprekvapilo nas nicim. Hnusna “vona” a chut sa nedala porovnat, tak ostalo nedopite. Na zahryznutie sme si kupovali kesu oriesky, ale miesto obeda to nestacilo, takze sme uz aj citili, ze mame pomalicky dost. Posledne pivo som si prelial do poharika od pepsi a podho hladat auto.
Takze to bol zaver nasej expedicie – po ceste domov sme kupili 5 pizz a najedli sa do sytosti. Zapijali sme to uz radsej len kolou…Prijemne popoludnie sa podarilo…