Úžasný príbeh

Nemci milujú rytierov dobrého jedla a pitia. Každý rok v januári môžu na výstave Grüne Woche - Zelený týždeň ochutnať vyše päťdesiat národných kuchýň z celého sveta.

Tento rok boli hitom ekvádorské šišky plnené kozím syrom, afganská mliečna ryža zafarbená šafranom a grilovaný krokodíl zapíjaný slovenským pivom z vyhnianskeho Steigra.

Nečapoval ho nikto iný ako najírečitejší slovenský pivovarník Jozef Nemec. Nebyť tohto muža, ktorý svoj život na 44 rokov spojil s topoľčianskym Topvarom, Slovensko by na tohtoročnej výstave chýbalo. Štát šetrí a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka obmedzilo výdavky aj na výstavy.

Na Grüne Woche, ktoré opäť veľkoryso obsadili Maďari, Česi a najmä Poliaci, zachraňoval slovenské farby jeden výrečný, večne veselý a na nemecké pomery správne ukričaný muž.

Nemca si vykoledovali sami Berlínčania. Na výstave šestnásť rokov čapoval slovenské pivo. Ľudia si ho zamilovali, keď pri prechode z marky na euro Nemcom cez televíziu polichotil: Marka bola najmenej taká kvalitná, akou je slovenské pivo Topvar.

Na druhý deň slovenský stánok obliehali davy Nemcov, ktorí chceli ochutnať pivo hodné piatich nemeckých mariek. Zachutilo im a odvtedy chodili na pivo k Nemcovi.

Keď Topvar kúpila spoločnosť SAB Miller, noví majitelia rozhodli, že na medzinárodné výstavy pivo z malého mesta viac chodiť nemusí. Stala sa však dovtedy nevídaná vec: Nemec nakúpil pivo a vybral sa do Berlína na vlastnú päsť. Jeho štrnástu individuálnu účasť korunoval úspech: Topvar sa stal pivom výstavy.

Ešte ani neprišiel do Topoľčian a v pivovare už mali gratuláciu od organizátorov súťaže k víťazstvu. Nové vedenie sa nestačilo čudovať. Ani len netušilo, že ktosi ho reprezentuje v zahraničí. Nečudo, že nasledovala blesková rozlúčka.

Zdalo sa, že návštevníci Grüne Woche už nikdy neuvidia Nemca za výčapným pultom. Vo vyhnianskom Steigri však pochopili, akým skvelým mostom do zahraničia je pre slovenské pivo tento podnikavý chlapík.

Tohto roku to vyzeralo, že Slovensko sa na Grüne Woche nezúčastní. Organizátori volali Nemcovi. "Čo sa deje? Vari naozaj neprídete? Ľudia sa už na vás tešia."

A Nemec prišiel aj so súdkami Steigra. Spolu s moravským priateľom Milošom Čermákom dotrepali do Berlína pojazdný výčapný pult a prenajali si za vlastné 30 štvorcových metrov výstavnej plochy. Dvesto eur za štvorec, šesťtisícok dovedna za celú plochu.

Nad vari najmenším národným stánkom svietil hrdý názov Slowakische Republik. Kúsok vedľa vystavovali Nóri svoje lososy, Rwanda lákala na grilované krokodíly a všetci chodili na Steigra. Na prekvapenie írskeho Guinessu, ktorý sa rozkročil hneď na začiatku haly číslo osem.

Bol to súboj Dávida a Goliáša. Jozef Nemec, jeho pravá ruka Magda Gregušová, harmonikár Dezider Guliš opäť uchvátili Nemcov. Malé pivo predávali za dve a pol eura, veľké za štyri. Berlínčanom chutilo. Každému na rozlúčku dočapovali pohár. Veľkorysosť sa oplatila. Hostia privádzali nových hostí.

"A kde sú slovenskí syrári s korbáčikmi, oštiepkami a bryndzou? Prečo si nemôžem kúpiť fľašku slovenského Tokaja" pýtali sa pravidelní návštevníci. "Zostali doma, je kríza, prídu o rok," utešoval Nemec sklamaných hostí.

A harmonikár, aby zvrtol reč, rýchlo zatiahol Tancuj, tancuj, vykrúcaj... Slovensko túži, aby ho vo svete poznali a rešpektovali. Ale pokiaľ jeho česť bude na vlastnú päsť zachraňovať jeden statočný s trojicou verných priateľov, zostane naša krajina zastrčená ako Popoluška v kúte. Škoda, Grüne Woche - Zelený týždeň je skutočne svetovou promenádou najlepších potravinárov.