Košické pivovarníctvo - história IV.

Košické pivo malo dobré meno v celej monarchii, odkedy sa začalo priemyselne vyrábať vo veľkom r. 1857. Vtedy priemyselné pivovarníctvo v Košiciach založil pivovarník Ján Bayer, keď na Floriánskej ulici postavil pivovar a potom sladovňu. Od roku 1885 sa stal jeho spoločníkom Konštantín Bauernebl. Rodina pivovarníkov Bauerneblovcov pochádzala z Moravy a jej traja členovia boli v tejto profesii vyučení.

Dva pivovary
Mesto Košice vlastnilo dva pivovary. Jeden v Myslave, druhý na Pivovarskej ulici (dnešnej Poštovej) a prenajímalo ich podnikateľom. Pivovar v Myslave mal v prenájme Jozef Lepesch (1815 - 1894) - tiež pochádzal z pivovarníckej rodiny, ktorá prišla do N. Medzeva a potom sa usadila v Košiciach. J. Lepesch patril k zámožným občanom Košíc, vychádzajúc z toho, že bol virilným členom mestského zastupiteľstva. Od roku 1870 vyrábal pivo v novom pivovare, ktorý vybudoval na Moldavskej ulici spolu so skladom a výrobňou ľadu. o jeho smrti viedli pivovar jeho synovia, až do roku 1910, kedy ho kúpil K. Bauernebl po neúspechu banky obnoviť v ňom výrobu, nakoľko pivovar sa dostal do ekonomických problémov. V druhom mestskom pivovare na Poštovej mesto Košice r. 1879 zastavilo výrobu pre technické nedostatky a odovzdalo budovu štátu pre reálku (dnešné gymnázium).

K. Bauernebl vybudoval v priestoroch kúpeného pivovaru a sladovne od Lepeschových synov novú modernú sladovňu a slad začal vyvážať - r. 1910 ročne 400 vagónov. Vyrábal dva druhy svetlého piva "Korona - sör - Kronenbier" a "Király - sör - Königsbier - Kráľovské pivo, tmavé pivo", Märzbier - Bajor sör - Bavorské pivo". Aby zabezpečil jeho kvalitu, od r. 1910 zaviedol v pivovare nový spôsob uskladňovania piva a to namiesto v drevených sudoch v železných, vnútri smaltovaných nádobách. Bol to jediný spôsob uchovávania piva v celej monarchii.

Na prelome 19. a 20. storočia tento pivovar vyrábal 36 tisíc hektolitrov piva, v roku 1907 stúpla výroba na 50 tisíc hektolitrov a v roku 1913 na 55 tisíc. Na výrobe sa podieľalo dvesto zamestnancov a kvôli plynulému odbytu boli pobočné sklady okrem Košíc v Prešove, Spišskej Novej Vsi, Ružomberku, Krompachoch, Michalovciach, Sátorajujhely, Miškolci, Debrecíne. Pivo sa pri preprave udržiavalo v potrebnej teplote v troch vagónoch, ochladzovaných ľadom z vlastnej výrobne ľadu. Ľad bol v tomto období vzácnosťou a okrem Bauerneblovho pivovaru ho nik iný nevyrábal. Všetky pokusy zlyhali. Zásoby ľadu boli pre chladenie potravín v reštauráciách a najmä u músiarov v "ľadovni" pri železničnej stanici. Tam uskladňovali ľad v zimných mesiacoch, keď ho priniesli zo zamrznutých riek. Podľa tlače ľad krátko vysekávali v ľadových jakyniach.

Náhrady chmeľu
Chmeľ, ktorého pestovanie nebolo v tom čase rozšírené natoľko, aby mohlo množstvom pokryť výrobu piva, dovážal pivovar zo Sedmohradska a v malom množstve z Nitry. Počas 1. svetovej vojny bol nedostatok jačmeňa na výrobu sladu, preto ho nahrádzali zemiakovým škrobom a cirokom. Aj napriek takýmto ťažkostiam si pivo udržalo kvalitu i zákazníkov.

V pivovarníckom podnikaní úspešne pokračovali aj Bauerneblovi vnuci Konštantín, Gustáv, Andrej a tento pivovar sa udržal v Košiciach až do znárodnenia v roku 1948.