Káva a zdravie - príliš čierna povesť?

Rakovinotvorná, nevhodná pre srdce a ťažká na žalúdok - takouto dosť čiernou povesťou trpí po zdravotnej stránke káva.

Táto povesť však zďaleka nezodpovedá skutočnosti a zároveň neuznáva jej ochranné účinky proti vážnym ochoreniam, tvrdia to odborníci z Medzinárodného vedeckého združenia kávy.

Ani konzumácia pomerne veľkého množstva (šesť šálok denne) kávy u zdravého človeka nepovedie k srdcovým alebo zažívacím problémom. Naopak, zníži riziko, že človeka postihne Parkinsonova choroba alebo cukrovka, tvrdia vedci.

Nedorozumenie pramení podľa nich z toho, že výskumy kávy sa dve storočia zameriavali len na vplyv kofeínu. „Výskum bol dlho príliš úzky, bol zameraný takmer výhradne na kofeín, kým káva je rozmanitý nápoj,“ hovorí odborníčka na vzťah kávy a zdravia Astrid Nehlingová.

Káva obsahuje isté kyseliny a ďalšie látky, ktoré napríklad odbúravajú voľné radikály. Nachádzajú sa v nej aj užitočné minerály, predovšetkým draslík a magnézium.

Káva zrejme znižuje o 60 až 80 percent riziko tvrdnutia pečene, tvrdí Carlo La Vecchia z výskumného ústavu liečiv v Miláne.

Bertil Fredholm zo švédskeho ústavu Karolinska Institute hovorí o epidemiologických dôka­zoch, že spotreba kávy môže u ľudí predísť vzniku Parkinsonovej choroby.

Špecialista na cukrovku z Helsínk Jaakko Tuomilehto sa domnieva, že hrozba typu diabetu, spojeného so zlou životosprávou a nedostatkom pohybu, sa pri pití piatich až šiestich káv denne môže znížiť o 50 percent.

Vedec z lekárskej fakulty vo Viedni Siegried Knasmüller zasa tvrdí, že káva je účinnejšia ako ovocie a zelenina proti oxidácii DNA, ktorá je zdrojom mnohých vážnych ochorení, zvlášť rakovín.

Káva však súčasne obsahuje i látky, ktoré môžu byť rakovino­tvorné. Americký toxikológ James Coughlin ich napočítal viac ako 30. Žiadna štúdia však dosiaľ nedokázala, že by existoval vzťah medzi spotrebou kávy a vznikom rakoviny.

Je treba brať do úvahy aj to, že u niekoho veľkú spotrebu kávy sprevádza aj vysoká konzumácia alkoholu a cigariet. Vedci by sa takisto mali naučiť rozlišovať, aké účinky má rôzna forma konzumácie kávy, napríklad z mála vody, z viac vody, s mliekom či bez, s cukrom a podobne.

Rôzne druhy kávy majú aj iný obsah kofeínu a ďalších látok. Holandský epidemiológ Cuno Uiterwaal, ktorý skúmal riziko infarktu u veľkých konzumentov kávy, si myslí, že obavy nie sú v žiadnom prípade namieste.

Nie je však schopný stanoviť odporučené denné množstvo kávy. „Je vždy veľmi ťažké previesť výsledky z vedeckého pozorovania do lekárskej rady,“ vysvetlil.