Malý pivný trip zimnými Košicami

Klasický piatkový reset sme tentoraz absolvovali (18. 03.) v troch košických podnikoch,

 v pivovare Golem, 

Pivovare Hostinec 

a podniku Pokhoi.

Pivovar Golem hádam netreba zvlášť predstavovať, tam sme začali náš pivný trip. Hlavným dôvodom bola skutočnosť (málokedy sa stalo, aby tu na čape bolo pivo z iného pivovaru), že v ponuke na výčape sa objavilo hosťujúce pivo z košického pivovaru Cassa Brewery, ich - Cassa 1935 pšeničné. Inak ocenené Zlatou pivnou korunkou za rok 2015 (SK) a prestížnou cenou Zlatá pivní pečeť 2016(CZ). Poslednú koštovku tohto pšeničného piva som absolvoval v lete na Košice Pivo Fest a zanechalo u mňa presvedčenie, že to bolo asi najlepšie pivo od slovenských pivovarov 

zúčastnených na tomto feste.

Golem v Goleme

Prvá koštovka: Cassa 1935 pšeničné, od pohľadu signalizovalo, že to bude lakocinka, svetlo slamová farba, pekne mútne, zakalené. Pena stredne vysoká, ale jemná, ba priam krémová. Fajn to začína,... vôňa len potvrdzuje, že štýlovo sa nezaprie, je to príjemná banánová stopa s jemným, ľahkým korenistým tónom po klinčekoch, uf, german hefeweizen ako vyšitý. V chuti ľahká "pšenica" jemne na začiatku kyselkavé, tak to má byť!, s prechodom k jemne nasládlej stope (banán, broskyňa), všetko je plynulé, hladké. Chuť dobre podporuje nasýtenie, jemne bodavé na konci jazyka, svieže. Plné telo. Dochuť mierne vyššie horkastá, ale v norme, dlhší trávnatý chvostík.

Dnes mu dávam: 89/100

Cassa 1935 pšeničné a Golem tmavý 13°

Druhá koštovka: Golem tmavý 13°, ten si vždy dám. Zvýšenie Plato z pôvodných 11,5° na terajších 13° tomu tmavému ležiaku jednoznačne pomohlo, aj keď aj pôvodný mi z portfólia Golemu chutil. Takže klasika v hodnotení, nič sa podstatného nezmenilo. Tmavohnedá, až čierna farba tekutiny, pena stredne vysoká, hustejšia, aj keď rýchlejšie opadla, tvorí na pohári miernu čipku. Vôňa po jemne praženom toaste, trošku kávovinových tónov, horkej čokolády, sladový záver, fajn zladené. V chuti príjemná kávovinová stopa, karamelu pomenej (čo je OK), horká čokoláda, nie sladkasté, čosi kvasiniek, chlebnatosti. Telo tentoraz mierne pod úrovňou obvyklej plnosti, ľahké. Veľmi hladké pitie, bez problémov vás núti dať si ďalšie. Príjemný dojazd. Klasicky výborné.

Dnes mu dávam: 75/100

Pivovar Hostinec

Druhá zastávka bola v najnovšom košickom minipivovare Pivovar Hostinec. Za niečo viac ako pol roka ponúkol celý rad noviniek, teda čo sa týka štýlov a rozprúdil v Košiciach poriadne "tóčo", ani nestíham ochutnať všetko, tak ako špecialitu od Maroša, "studeným chmelením" upravenú Hostinskú 12stku. Len sa vraj po nej zaprášilo :). Takže si na začiatok dávame Hostinec Johann

Tretia koštovka: Hostinec Johann je štýlovo zaradený do kategórie vienna lager. Plato 13,5°.Perfektne načapované drží dlhšie, až skoro do vypitia krásnu hustejšiu penu. Vo vôni jemne chmeľové aróma, ktoré je postupne "vytlačené" sladovým závanom. Farba tekutiny mierne mahagónová, mierne zakalené. V chuti na začiatku chmeľová horkosť, postupne sa sa objavuje sladovosť a na záver znovu horkosť..... Telo stredne plné, sýtenie primerané.

Dnes mu dávam: 74/100

Štvrtá koštovka: Hostinec BB Love 1626 Sour Wheat Ale - Obluda s plato 12°, opak názvu, veľmi zaujímavá verzia pšeničného piva s ešte zaujímavejšou históriou vzniku, ale to nechám na inokedy, alebo na Padreho :). Tak k samotnej Oblude, vyššia hustá, priam krémová pena (pivovarník pivo varí, výčapný ho "dělá"), trvácna. Farba tekutiny svetlo zlatistá, až slamová, zakalená. Vo vôni ovocné, grepové tóny, jemne zaoblené.Chut príjemne kyselkavá, osviežujúca, pšeničné stopy zaujímavo zladené s banánovou stopou, plné telo.  Sýtenie stredné. Uf, dal som ešte jedno a keby sme nemali naponáhlo :), aj tretie by som poľahky zvládol. Škoda, že nebude v ponuke častejšie, ak vôbec bude, hmmm, je to na Padrem a Peťovi Škripkovi, prihováram sa aby im ešte raz pri varení BB Love vypadla elektrika :), (nemyslím to škodoradostne).

Dnes, možno naposledy??? mu dávam: 89/100  

Piata koštovka: Hostinec BB Love 1626 Kvasinkové Originál (4,3% alk.), klasika a časté v ponuke pivovaru (foto som nejako nestihol :) ). Stredne vysoká biela pena, dostatočne trvácna. Svieže, ľahké ovocné tóny miešajúce sa s bylinnou stopou. V chuti jemne kyslasté, osviežujúce, jemné ihličkovanie na konci jazyka. Telo ľahšie, o niečo vyššie sýtenie. Fajn, hlavne v letných horúčavách, alebo ak si chcete dať niečo "lajtkové", toto môžete popíjať celý večer, celý deň, ... etc. Dnes mu dávam: 78/100    

Aj keď čas mierne pokročil zastavili sme sa na našej obvyklej konečnej - kultovom podniku Pokhoi. Tam stretávam Maroša (Padreho) a dávame si jeho Mustáž (len tak od smädu), ktorú varieva už niečo cez rok v pivovare Kaltenecker. Ponuka šiestich pív je na tak malý podnik dostatočná, tak volím od Hellstorku ich Châtillon (mám nejakú fľaštičku v domácom archíve, ale sorry nedostal som sa k nej :), príde na ňu! ?: ) tak koštnem ten na čape).

Pokhoi s vami

Šiesta koštovka: Hellstork Châtillon je belgičan, o tom niet pochýb, ale mňa chuťové a čuchové vnemy ťahali skôr k belgickému štýlu saison, či nejakému obdobnému hybridu, nič proti, veď páni z Hellstorku nepoznajú hranice, :), teda v tom pivovarskom svete :). Vyššia biela pena bola trvácna, zanechávala stopy, takú jemnú čipku. Farba tekutiny svetložltá, zakalená. Vo vôni sa prejavoval hlavne kandovaný cukor a korenisto-bylinná stopa, chýbal mi tam koláčik, sušienka, toast (ako u BPA). Chuť, hmmm, tak trochu rozhádzaná, zvláštna, aj keď jemná kyslosť naráža na horkosť, či pikantnosť, to ma smeruje skôr k saisonu, ako k belgian pale ale, ako som zistil od pána výčapného Boba. Telo bolo OK, stredne plné, sýtenosť stredná. Som na pochybách, či je to BPA, alebo skôr belgický saison, odhliadnúc od teoretizovania a naťahovania sa o aký štýl vlastne ide hlaný môj záver - neoslovilo ma.

Dnes mu dávam: 65/100

Hellstork Châtillon

Dnešným ostatným pivom, ktoré som, sme koštli bola IPA z dánskeho pivovaru Kaapse Browers, ich Carrie, IPA s 6,5% alk., ktorá bola varená v známom pivovare Brouwerij de Molen. Mal som ju už niekoľko krát, ale len vo fľaškovej "verzii".   

Siedma koštovka: Kaapse Carrie na výčape prekvapila, v tom dobrom, fľašková bola minimálne o dva stupne slabšia, alebo som ju nedocenil? Vyššia pevná pena (česť výčapnému), ktorá bola trvácna, držala sa pokiaľ ste pivko nedopili. Farba tekutiny mahagónová, až skoro do medena, mierne zakalená. Vôňa po karamele s postupným nárastom citrusových tónov. V chuti základom je sladovosť so stopami po exotickom ovocí, celkom fajn zladené. Telo dostatočne pevné, plné, sýtenosť podporovala chuť na ďalšie. Keď som si spomenul na fľaškovú verziu, bol som prekvapený, teda v tom dobrom, hlavne pitelnosť bola veľmi silná, dal som tri. 

Dnes mu dávam: 85/100

Kaapse Carrie

Na záver asi len toto, v Košiciach sú miesta, kde sa oplatí ísť na dobré, poctivé pivo, toto je len malá vzorka.