Príbeh, bloger a pivo

Je potrebné predoslať niekoľko informácii, nutných k plnému pochopeniu doleuvedeného príbehu:

1. Na Ostrovoch je skvelá tradícia varenia neležiakov. Napriek invázii ležatých odvarov po roku 1953 sa tu stále varia pivá typu ale alebo stout, z ktorých najznámejší (ale nie najlepší) je Guinness.

2. Nie som alkoholik. Viem, že to hovoria všetci. Ale ja naozaj pijem jedno pivo za týždeň. Ku koncu týždňa obvykle zavítam do špecializovanej predajne, kde zakúpim dve fľaše niečoho nepoznaného. Sebe nejaký nový ale alebo stout, polovičke cider (pivo z jabĺk, hrušiek alebo iného ovocia). Pil som takto už napríklad údený stout alebo ale s pridanou morskou trávou. Nádhera.

3. Dana je bývalá spolužiačka z výšky, potom sme boli kolegovia. Má poväčšine čierno-biely život, je totiž klaviristka.

4. Marek je Danin polovičiak, výtvarník - sochár.

5. Moja polovička nešoféruje, keď fakt nemusí.

Príbeh:

Kráčam hore po Dolnej a uvažujem, ako presvedčiť manželku, aby odšoférovala domov potom, ako si ja o 300m ďalej dám po roku svoj obľúbený rezaný Steiger. Vymyslieť vhodný argument bola úloha neľahká, keďže sa jednalo o kormidlovanie požičanej automatickej 1.9Tdi Oktávky, zatiaľčo dotyčná je navyknutá na 1.0l benzínovú Micru r.v. 1996, čiže manuál. A tak sa koncentrujem, dumem, hútam a obávam sa najhoršieho, a totiž toho, že sa pivo namiesto rezania bude miešať.

Z tohto stavu ma prebralo moje meno zakričané na pol bystrického námestia ženským hlasom. Dana! Pár rokov som ju nevidel. Hneď zvestuje, že Marek má krčmu a volá nás na kávu. Ja vravím, že mám teraz síce sto chutí, ale na kávu v tomto teple ani jednu, čím polovičke - akože nenápadne - naznačujem, kam sa chystám a ďalej - verím, že nebadane - uvažujem o tom, ako ženu nahovoriť na moje pivo. Nato Dana vraví, že Marek aj čapuje a tak sme sa dali zlákať a ideme. Trochu dole po Dolnej, pred riekou doprava, za Dom Matice slovenskej. Cult Club.

Potom som zistil niečo, v čo som už ani nedúfal, a síce, že aj na Slovensku sa okrem vody s pivovou príchuťou (čítaj napríklad Bažant) varí poriadne pivo. Marek totiž čapuje Kaltenecker z maličkého pivovaru v Rožňave, o ktorom - ako som zistil dodatočne - aj u našich západných susedov komponujú oslavné články. Nevedel som o nich. Už 12 dlhých rokov som o nich nevedel. Slad dovážajú z Nemecka, používajú netypické receptúry, varia india pale ale, limetkové pivo, Kras, Brokát a iné špeciály, neboja sa skúšať novoty, varia málo, ale o to lepšie.

Odpil som po glgu zo štyroch pív. Chyba sa stala, keď som dal polovičke okoštovať limetkové. V tom okamihu bolo jasné, kto bude neskôr viesť motorové vozidlo a akákoľvek diskusia na túto tému bola zbytočná (tým samozrejme nechcem tvrdiť, že konzumácia piva vždy pomáha predchádzať manželským nezhodám :-)) …

P.S.: Vďaka Kalteneckeru, že varia, vďaka Marekovi, že čapuje, vďaka Dane, že chodí po námestí. Na návrat na Slovensko sa teším zas o trochu viac…