Káva: Superbiznis iba pre niektorých

Málokto dnes spochybňuje primát ropy ako najviac obchodovanej komodity. Ak by sme si položili otázku, ktorá komodita figuruje na druhom mieste, nie každému by prišlo na um, že je ňou káva. Pravda, pokiaľ jej cena dosahuje priemerné alebo nadpriemerné hodnoty.

Svetový obchod s voňavým produktom predstavuje fascinujúce divadlo plné dramatických zvratov. Prudké vzostupy a zdrvujúce pády postihujú nielen cenu kávy, ale aj samotné obchodovanie. Trh s kávou sa vždy po niekoľkých rokoch ocitá v kríze sprevádzanej zrútenými cenami a zdecimovanými objemami predaja.

Súčasná situácia je však veľmi priaznivá a ceny komodity vykazujú od roku 2001 vzrastajúcu tendenciu. To priťahuje pozornosť záujemcov o vstup do biznisu, ktorý sa môže javiť ako lukratívny a perspektívny.

Skúsení „harcovníci“ odporúčajú nenasadzovať si hneď ružové okuliare a nepreceňovať niektoré priaznivé trendy. Určite stojí za to sa nad globálnym biznisom s kávou hlbšie zamyslieť. Napríklad pri šálke kávy.

Obchodovanie s komoditami býva obľúbenou zárobkovou činnosťou burzových špekulantov, ktorým sú nepreberné faktory vplývajúce na ceny kávy, respektíve kávovníkových zŕn, dobre známe. Vyzbrojení znalosťami i ochotou podstupovať značné riziká, majú pred začiatočníkmi množstvo výhod.

Svetoví producenti

Káva je ako nápoj obľúbená už po stáročia. Je cenená pre silnú arómu, neodolateľnú chuť a povzbudzujúce účinky. Je náročnou poľnohospodárskou plodinou, a hoci pochádza z východnej Afriky, do pestovania kávovníka sa pustili roľníci v desiatkach rozvojových štátov.

Najväčším producentom je Brazília. Z pôvodného pestovateľského teritória na čiernom kontinente zostávajú dnes v prvej desiatke najväčších svetových producentov len siedma Etiópia a desiata Uganda. V mnohých chudobných agrárnych tropických štátoch sa káva stala hlavným alebo veľmi dôležitým vývozným artiklom.

Vo východoafrickej Etiópii sa export kávy zapisuje približne polovicou celkových príjmov z vývozu. Na obchode s kávou sa na svete podieľa približne sto miliónov ľudí pri pestovaní, spracovaní a predaji tejto plodiny.

Dlhá a kľukatá cesta

Cesta z kávovníkových plantáží na pulty obchodov či na stoly kaviarní je dlhá a kľukatá. Svoj podiel na zárobku si nárokuje množstvo ľudí, spoločností a inštitúcií.

Čím viac je na nej zastávok, tým vyššie to vyháňa konečné ceny pre spotrebiteľov. Ich dopyt má však hranice cenovej únosnosti.

Po ich prekročení nasleduje útlm záujmu. Reťaz medzičlánkov v biznise s kávou preto vyvíja väčší tlak na pestovateľov ako na konzumentov. Tí prví žijú – a často živoria – v rozvojových krajinách, tí druhí si pijú svoje šálky zväčša vo vyspelých štátoch.

Leví podiel na koncovej cene majú finančné transakcie na medzinárodných burzách a trhoch. Takáto cena zahŕňa náklady na poistenie, dane, clo, dopravu, spracovanie, balenie, marketing, skladovanie a mnoho ďalších činností.

Rakúsky týždenník Format uverejnil grafický prehľad zvyšovania hodnoty v typickom reťazci medzistupňov stojacich medzi farmármi a konečnými spotrebiteľmi. Mohli by sme mu dať výstižný názov „Ako sa zo 14 centov stane 26 dolárov a 40 centov“.

Anabáza zhodnocovania

Začnime u roľníka niekde v Ugande, ktorý pripraví na predaj kilogram kávovníkových zŕn kategórie Standard Uganda Grade 15 Robusta. Nákupca z jeho obce mu vyplatí v miestnej mene ekvivalent 14 amerických centov.

Potom naloží vrece plné zŕn na malé nákladné auto a odvezie do hlavného mesta Kampaly do skladu ugandskej vývoznej spoločnosti. Tá preskúma obsah, odváži vrece a vyplatí činorodému nákupcovi ekvivalent 26 centov za kilogram. Ugandský exportér musí nakúpené zrná prebaliť, previezť do prístavu a zaplatiť daň. Cena za kilogram narastie na frankopalubných (Free on Board) 45 centov.

Od tejto chvíle nesie všetky náklady a riziká za skladovanie a prepravu kupujúci, teda importér. Povedzme, že to bude britský dovozca, ktorý preberá výdavky na prepravu a poistenie, čím cena CIF (Cost Insurance Freight) vzrastie na 52 centov za kilogram. Dovozca odvezie náklad kávy z prístavu do pražiarní, ktoré mu prevedú na konto 1,64 dolára za kilogram.

Zoznam náplne práce ďalších článkov dlhej húsenice (baliarne či marketing) dvíhajúcich cenu dovezenej a upraženej kávy by mohol pokračovať. V záverečnom bode sa už dostávame do samoobsluhy v niektorom britskom meste. Instantná káva tam môže dosahovať cenu v prepočte 26,40 dolára za kilogram.

Čí je prospech?

Je tento pomer cien medzi začiatkom a koncom obchodného reťazca zodpovedajúci?

Okolo nás vyvíja činnosť pestrá paleta politických a spoločenských zoskupení, ktoré s pohoršením odpovedia, že ide o nespravodlivú cenovú reláciu so škodlivými hospodárskymi, ekologickými a sociálnymi následkami. Pripisujú jej aj kolaps cien kávy na svetovom trhu v roku 2001.

Odhaduje sa, že svetový obchod s touto komoditou prináša zisky v hodnote 60 miliárd dolárov ročne.

To je dvojnásobok v porovnaní so stavom v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V krajinách, ktoré kávu exportujú, však zostáva z tejto sumy iba desať percent. V osemdesiatych rokoch to bolo takmer tridsať percent.

Veľkí a malí

Veľkospracovatelia kávy sa nesťažujú. Firma, ktorá spracovala milión štandardných 60-kilogramových vriec kávy, na tom bola v roku 2001 vďaka kolapsu výkupných cien o 80 miliónov dolárov lepšie ako rok predtým.

Každá z trojice spoločností Nestlé, Kraft a Sarah Lee ročne upražila vyše desať miliónov vriec kávy a nárast tržieb bol veľkolepý. Pre malých pestovateľov má však pokles cien a rapídne vysychanie príjmov katastrofálne dôsledky.

V supermarketoch ale spotrebiteľská verejnosť výraznejšie lacnejšiu kávu zvyčajne nevidí. Úplne odlišná situácia nastáva v momente, keď sa výkupné ceny nespracovanej kávy zvýšia, ako to bolo napríklad v roku 1994. Maloobchodné ceny išli okamžite nahor.

Začarovaný kruh

Pre mnohých pestovateľov kávy cenový kolaps neraz znamená, že sa v niekoľkých nasledujúcich rokov nebudú schopní finančne spamätať. Táto rana potom zásadne ovplyvňuje ich už aj tak neistú existenciu.

Niektorí strácajú pre nedostatok prostriedkov schopnosť udržiavať náležite svoje kávovníkové kry a kvalita zozbieraných bôbov klesá. Iní sú nútení opúšťať svoju pôdu a migrovať do slumov na okraje miest v zúfalej nádeji získať iné zdroje obživy.

Tí roľníci, ktorí zostávajú, dostávajú za svoju kávu horšej kvality menej peňazí a do ďalšej vegetačnej sezóny vstupujú s ešte nižšou výkonnosťou. Začarovaný kruh sa uzatvára, prinajmenšom pre drobných roľníkov.

Prehnané obavy

Sú však perspektívy tohto odvetvia až také tristné? Vonkoncom nie. Dobrou správou zostáva, že rámcové podmienky na strane dopytu po káve sú mimoriadne priaznivé. Poznáme to sami.

Kto sa raz naučil vypiť si ráno osviežujúcu šálku, ťažko sa niekedy dobrovoľne a natrvalo vzdá tohto voňavého životobudiča. Po káve netrpezlivo túžili a nechceli si od nej ani počas 2. svetovej vojny odvyknúť tisíce Európanov.

Dnes sa k milovníkom tmavého nápoja pridávajú každoročne milióny obyvateľov. Obľubu nadobúda i chladená káva. Ako huby po daždi rastú kaviarne najrozličnejších štýlov v krajinách, kde predtým väčšina miestneho obyvateľstva chuť tohto nápoja z kultúrnych alebo finančných dôvodov nepoznala.

Toľko zaznávané nadnárodné obchodné i kaviarenské reťazce otvárajú prevádzky vo všetkých kútoch sveta. Snažia sa však udržiavať nízke ceny, aby prilákali čo najširšie vrstvy obyvateľstva.

Úspechy žnú aj potraviny a jedlá, do ktorých sa káva len pridáva na ochucovanie. V Číne, Indii, celej južnej a východnej Ázii, ale aj v Južnej Amerike a Afrike stúpa počet príslušníkov stredných tried. Ročne sa tak počty kúpyschopnejších spotrebiteľov značne zvyšujú.

Perspektívy

V ostatných týždňoch sú zásoby kávy na svetových trhoch odhadované za plne postačujúce a Brazília dokonca zvyšuje výrobu a vývoz. Tie zložky dlhého obchodného reťazca, ktoré stoja blízko spotrebiteľskej verejnosti, sa pripravujú na dlhodobé rozširovanie zákazníckej základne.

Je v ich záujme, aby sa pestovalo a predávalo viac kávy. Samozrejme, postupne, a nie náhlymi skokmi. Ich zámerom nie je, aby boli drobní pestovatelia dohnaní ku krachu a masovo opúšťali dlhmi zaťaženú pôdu.

Kávovník je nesmierne citlivý na výkyvy počasia a rastie v horúcom podnebnom pásme. Výsadba v trópoch je nevyhnutná a nedá sa nahrádzať. Podľa mienky nadnárodných korporácií i vedcov riešením je zvyšovanie výnosnosti a produktivity práce. To všetko s vedomím, že vyššie výkony sa nebudú dať dlhodobo dosahovať za cenu zanedbávania ochrany životného prostredia.

V stupňovaní produktivity práce preukázal vynaliezavosť a húževnatosť Vietnam. Stal sa z neho druhý najväčší pestovateľ kávy na svete a zo začiatku prispieval k celosvetovej nadprodukcii kávy. Dnes je situácia iná. Možno nie je vo všetkom vydarená, ale vďaka perspektíve dlhodobého rastu dopytu sa rozhodne uberá nádejným smerom.